Ked sme isli do Lisabonu, manzel takto studoval tie turisticke prirucky, a raz mi vitazoslavne oznamil: Vsetko bude dobre, kazdy tam hovori po anglicky! Pozerala som sa nanho ako na zjavenie a vysukala som zo seba: A co to meni na veci? Ved my nie... Preco to pisem. Vsetky jedalne listky su tam v portugalcine a anglictine, z coho vyplyvalo, ze sme vacsinou nevedli, co si objednavame. V jednej restauracii mali vsakovake chutne vyzerajuce rybky (na tanieroch druhych ludi) a tak sme si uz nejake objednali, no podla popisu som netusila, ake (vacsinu ryb nepoznam ani po slovensky, priznajme si to). Manzelovi doniesli krasne male cosi ako vacsie sardinky, chrumkave a vyborne. A to, co som mala ja, bola ta ich slavna solena susena a znovu namocena a upecena treska. mozem ti povedat, ze si o nic neprisiel. Potom sme videli ti obrovske kusy masa v miestnom supermarkete, a keby som vedela, ze je to ono, starostlivo by som dala pozor, aby som si to neobjednala. Chutilo to ako upeceny kartonovy obal z rybacej zasielky. Raz sme jedli na hanbu cinske jedlo (ale uplne ine, ako u nas, a bolo to lacne a vynikajuce) a raz v bufete cestoviny, kde si si mohol prstom ukazat, co tam chces, a oni to potom chutne namiesali aj s omackou. Kedze sme tam boli v lete, pacilo sa mi, ze na kazdom rohu mohol clovek za par supov kupit v polkilovej miske navazene jahody. To nas tiez chvilu drzalo nazive :)
Tie sardinky som videl jesť tiež niekoľkých ľudí, vyzerali chutne, v jednom podniku to mali dvaja ľudia pri susednom stole a jedli to napoly. Mali k tomu ešte nejakú omáčku, kde si tie rybky namáčali. A ja som tam namiesto jahôd mal na každom rohu gaštany.
ôžem odporúčať. Ďakujem