Kauza SAS

Autor: Maroš Chmúrny | 16.10.2020 o 9:30 | Karma článku: 9,70 | Prečítané:  3371x

Odchod Richarda Sulíka zo zasadnutia Ústredného krízového štábu a následný humbuk je opäť ako výjav z ríše snov. A skôr z nočných môr. Podobná absurdnosť ako potratová téma Anny Záborskej.

Verejné doťahovačky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom dospeli do štádia, že vraj už spolu nebudú variť gnocchi (neveríme), a Sulík bude zodpovedný za nárast mŕtvych ľudí. To sú už dosť silné slová, hoci také I.M. používa často, teraz je rozdiel v tom, že už nie je opozičný krikľúň, ale predseda vlády. Čisto v širšom zmysle, ak Sulíkov nezmyselne verejný odboj podporí u časti obyvateľov rebelské nálady a odmietanie dodržiavania opatrení, bude mať I.M. pravdu. Ale i tak sú to proste silné slová, ktoré nemali byť vyslovené. Takto by sme ľahko našli aj na I.M. niečo z rovnakého súdka - a nechceme sa v tom špárať. Treba rozhodovať a každé rozhodnutie so sebou nesie nejaký typ rizika.

Neskôr doťahovačky pokračovali tým, že IM sa rozhodol potrestať Sulíka nepribalením Martina Klusa na výlet do Bruselu. K tomuto ani nie je čo napísať. Preto sa vráťme na začiatok.

Vôbec by sme o tomto nebavili, keby R. Sulík vydržal sedieť na zasadnutí krízového štábu (alebo by tam vôbec nešiel a potom by odtiaľ nemusel efektne ujsť), alebo keby si aspoň odpustil písanie statusu. Muselo mu byť totiž jasné, že nemá páky na to, aby rozhodnutie krízového štábu zvrátil a hranie sa na tabuľky, a hlavne stranícke % v časoch, keď sa rozhoduje o tom v akom stave vyjde krajina z pandémie, je vrcholne nezodpovedné. 

Však stačilo by sa mu pozrieť na západ od nás a ľahko by zistil, že nie sme jediní, kto uvažuje o zatváraní určitého typu služieb. A úplne by si ušetril celý výstup. Lenže, to by Richard Sulík musel od roku 2012 aspoň trochu vyrásť. A to sa, bohužiaľ, nestalo. Stále sledujeme rovnakého bojovníka proti eurovalu, uzavretého vo svete svojich čísel, bez komplexného videnia a prepojenia s inými oblasťami riadenia štátu. Akurát dnes sa nehrá o peniaze pre nejakých nenažratých Grékov, ale o to či naše chabé zdravotníctvo padne, alebo to s vypätím všetkých síl udržíme na hrane.

Ok, čisto teoreticky je ešte Sulíkov návrh lokálneho zatvárania hodný zamyslenia. No opäť, stačí sa pozrieť ku niektorým kolegom z Únie a dilema je rýchlo vyriešená. Lokálne umŕtvenie v našich podmienkach by skôr zvýšilo mobilitu ľudí s tým, že by za službami cestovali do susedných okresov. No ďalšie nástrely ako zrušenie vlakov zadarmo už majú nádych nepochopenia situácie až populizmu.

Na koniec prichádzame opäť k poznaniu, ako sú Igor Matovič a Richard Sulík nepripravení na vládnutie. R. Sulík, ktorý už jednu vládu položil, si v tej súčasnej zrejme musí pri jeho povahe asi často kúsať do jazyka a premáhať sa, aby v nej vydržal dlhšie. Avšak uznajme, že s takýmto predsedom vlády to nie je prechádzka ružovou záhradou. No i tak nie je čas na hľadanie vinníkov, ale na hľadanie riešení, aby sme to ako spoločnosť zvládli najlepšie ako sa dá. A spätne hodnotiť môžeme na jar.

Komu by sa páčilo zatváranie podnikov a neisté časy pre majiteľov a zamestnancov. Áno sú to státisíce ľudí. Ale, máme lepšiu možnosť? Akú lepšiu možnosť používajú v zahraničí? Veď neobjavujme koleso, ak ho už u susedov vyrobili. Neexistujúca dilema, s ktorou Richard Sulík vyšiel na verejnosť opäť odhalila jeho myšlienkové pochody a zdvihla varovný prst pred tým, aby tento človek raz získal väčšiu moc.

Preto jeho aktivity viac ako starosť o podnikateľov pripomínajú opak. Marketingové vyvinenie sa zo spackaných kompenzácií z jarného zatvárania.

V každej normálnejšie fungujúcej krajine by takéto správanie bolo na okamžité odstúpenie z funkcie. U nás má minister hospodárstva jednu výhodu. V každej normálnej krajine by bol verejnosťou vnímaný ako človek s červeným nosom a pestrofarebnými vlasmi, avšak na jeho šťastie, na druhej strane sporu stojí človek v rovnakom kostýme. A ten má už medzi obyvateľmi silnejšiu reputáciu.

No navyše má aj dobrú vlastnosť. Po predložení a vysvetlení  možností od odborníkov je schopný zahrať tú rolu, ktorá sa javí ako najlepšia, hoci predtým hral podľa svojho scenára. A taká vlastnosť tomu prvému zúfalo chýba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?