Vďaka, pán Kiska

Autor: Maroš Chmúrny | 19.3.2020 o 10:21 | (upravené 19.3.2020 o 10:50) Karma článku: 12,49 | Prečítané:  6470x

Bývalý prezident SR a predseda novej parlamentnej strany Za ľudí oznámil, že si kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom neprevezme získaný poslanecký mandát. Cítim, že je potrebné k tomu napísať pár slov.

Andrej Kiska sa stal širokej verejnosti známy počas volebnej kampane v rámci prezidentských volieb 2014. Bola proti nemu vedená tvrdá, diskreditačná kampaň, ktorá mala za úlohu znížiť jeho šance na prebojovanie sa do prezidentského paláca. V prvom kole to nepomohlo, Andrej Kiska cezeň prešiel a stal sa vyzývateľom vtedajšieho premiéra. V antikampani sa ešte viac pritvrdilo, boli použité letáky, kde Andreja Kisku nazvali scientológom a rôznymi inými nezmyslami. Napriek tomu sa prezidentom stal Andrej Kiska, a nie časťou obyvateľov obľúbený R.F.

Jeho prezidentovanie bolo príjemnou zmenou oproti predchodcovi, ktorý v paláci strávil až dve volebné obdobia. Zmenou hlavne v oblasti kompetentnosti. Ale i verejného vystupovania, reprezentácie krajiny v zahraničí. Takisto sa stal dôležitým pilierom vyváženia moci v krajine. Zrazu sme mali prezidenta, ktorý nebol na špagátiku vládnucej strany. V pamäti ostane jeho spor ohľadne sudcov Ústavného súdu i postavenie sa na odpor predsedovi Smeru.

Osobný spor medzi Andrejom Kiskom a predsedom Smeru, ktorý odštartoval porážkou predsedu v prezidentských voľbách a odvtedy bol opakovane rozdúchavaný práve predsedom, nabral na vysokých obrátkach v druhej polovici funkčného obdobia. V tom čase prezident Andrej Kiska vyprevadil predsedu Smeru z premiérskej stoličky. Neskôr, keď sa ten istý predseda chcel dostať na Ústavný súd (aj tam chcel byť predsedom, prirodzene) mu Andrej Kiska vysvetlil. že táto pozícia nie je pre muža s jeho minulosťou vhodná.

Andrej Kiska si v dvoch tretinách svojho vládnutia užíval vysoké čísla dôveryhodnosti v očiach verejnosti. Medzi tunajšími politickými predstaviteľmi jednoznačne viedol. Časom to začalo klesať (vďaka neúnavnej asistencii niekoho z pozadia), niežeby by vyviedol nejaké neprijateľné veci, no začali sa proti nemu objavovať správy v podobe daňových nezrovnalostí v účtovníctve, ktoré nastali v čase prezidentskej kampane. Zverejnil ich udatný anonym z Ukrajiny a až tretí vyšetrovateľ nabral odvahu, aby prezidenta aj obvinil. Zdalo sa to úplne smiešne a čakalo sa, že o pár dní, prípadne týždňov po takomto nepodarenom obvinení nezašteká ani pes. Opak bol pravdou. Slováci sa tejto veci chytili - samozrejme bežní ľudia nemajú potuchy o účtovníctve a následných procesoch medzi daňovým úradom a firmami - a vytvorili kult daňového podvodníka v paláci. Čo v čase zverejnenia správy bola, hlavne medzi ľuďmi, ktorí sa nenechajú opiť rožkom, utópia. 

K tomu sa pridal zubár pán Franc, ktorý tvrdil, že Andrej Kiska vlastní pozemok, ktorý by mal patriť jemu. Samozrejme nasledovalo súdne pojednávanie. Ale verím, že väčšina Slovákov by sa po zaklopaní na dvere a vysvetlení od cudzieho človeka, že ten pozemok, ktorý vlastnia nie je ich, z fleku rozhodla, že ten pozemok naozaj nie je ich a darovala ho človeku, ktorý stojí pred ich dverami. Však je to tak? 

Percentá popularity začali pozvoľne klesať. Stále bol najpopulárnejším politikom v krajine, no dôvera u časti obyvateľov bola nahlodaná. Prišlo vyhlásenie, že nebude kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách. No a neskôr, keď to so Slovenskom po vražde Jána a Martiny vyzeralo zle-nedobre, prišiel s plánom na založenie politickej strany. Mnohí sa čudovali, nie je štandardom, aby prezident zakladal stranu a vstupoval do straníckeho zápasu. A v prípade tohto prezidenta, tento ani pred nástupom do funkcie nepôsobil v straníckej politike. 

Od začiatku sa ozývali hlasy, že načo chce prezident vstupovať do straníckej politiky. Že do nej nemá čo priniesť, že bude len rozbíjačom opozície a podobne. Takisto od začiatku, som situáciu videl úplne opačne. Áno, priznám sa, očakával som pre stranu exprezidenta dvojciferný výsledok, čo sa nielenže neuskutočnilo, ale ledva sa podarilo prejsť cez 5% kvórum. 

Na stole bolo aj spojenie sa s PS/Spolu. Viacerí komentátori kritizovali nespojenie vtedy, no i teraz, s odstupom času. Ja si naďalej myslím, že neprijať ponuku na spojenie bola rozumná voľba. Nebolo povinnosťou pána exprezidenta ťahať do parlamentu dvojicu gágajov, ak s nimi v nejakých oblastiach nesúhlasil. Nerobme si ilúzie, že by agresívna smerácka antikampaň poriadne neskresala percentá aj takémuto zoskupeniu. Bol by to ešte väčší hazard, ako dnes. Daňový podvodník (dosaďte si svoju inú obľúbenú prezývku), feťák a gorilie mláďa. A týmto chcete zveriť vedenie našej krásnej krajiny? Asi takto by znela smerácka antikampaň. Takto si to v najväčšej miere odskákal samotný Andrej Kiska. 

Verím, že na Slovensku existuje viac ľudí ako je Andrej Kiska. Ľudí, ktorí majú spoločenské postavenie, skúsenosti a morálne zásady. Niektorí z nich by sa niekedy mohli rozhodnúť preniesť svoje skúsenosti do politiky. Andrej Kiska im však nateraz je odstrašujúcim príkladom. Toho, ako môže neukojená chuť po moci, chýbajúce zábrany a možnosť ovládať silové zložky zničiť povesť človeka, ktorý nejde po ruke vládnej moci. Prišla doba, kedy sa tieto časy možno začnú pozvoľna meniť. A potom (možno) nastane doba, kedy sa vstup do politiky stane atraktívnym pre viac takých ľudí ako je Andrej Kiska. Málokto by si totiž v prospech krajiny nechal tak ničiť meno ako to robil Andrej Kiska. Väčšina by si po takejto masívnej antikampani a reakciách bežných obyvateľov povedala, že im tento boj nestojí za to.

Andrej Kiska priniesol do slovenskej politiky niekoľko zásadných vecí. Priniesol do paláca rozumné postoje, urobil Slovensku dobré meno vo svete, bol kľúčovým jazýčkom na váhach v udalostiach od a po marci 2018. Ak si to neviete momentálne doceniť, predstavte si na jeho pozícii predsedu Smeru. Už je lepšie? V straníckej politike je potrebné uznať, že do parlamentu dotiahol mnoho odborníkov. Meno za menom zo zoznamu zvolených kandidátov sú ľudia, ktorí budú prínosom v našom parlamente. Keby sa podaril väčší percentuálny zisk, tých mien by bolo ešte viac.

Nie je totiž chybou Andreja Kisku, že slovenský väčšinový volič vníma politickú stranu cez lídra strany. A líder strany Za ľudí bol hlavnou obeťou (osobný spor prenesený do politiky) predvolebnej antikampane. Čo poznačilo - pri zmýšľaní voličov - aj celú stranu. S prihliadnutím na okolností, je volebný zisk strany Za ľudí primeraný. Kým na Slovensku nebude dopyt po morálnych a odborne zdatných politikoch, tak nudné strany ako Za ľudí si nemôžu brúsiť zuby na víťazstvo. Dovtedy budú dominovať strany s veľkohubými, masovo príťažlivými, alebo populistickými lídrami.

Aj napriek nevďačnosti slovenského publika Andrej Kiska vytrval, doviedol stranu do parlamentu i do koalície (detaily dolaďovala Remišová, aby sa nezabudlo) a z politiky sa stiahol. Ak ste totiž dobre počúvali, nikdy nehovoril, že on chce byť tým, kto presadí zmeny v slovenskej politike. On mal byť toho tvárou a iniciátorom. Štafetu preberajú ľudia, ktorých si vybral do strany a ktorí dostali dôveru od voličov. Odovzdaním posleneckého mandátu zároveň zachováva určitú vznešenosť, dôstojnosť vyslúžilého prezidenta.

Paradoxom mojej pochvaly na hlavu Andreja Kisku je fakt, že som ho z možných troch volieb (1. a 2. kolo prezidentských volieb 2014, parlamentné voľby 2020) volil jediný raz. Aj to so zaťatými zubami. Lebo iná možnosť nebola. Napriek tomu, tento text je vyjadrením mojej vďaky za to, čo pán Kiska priniesol ako prezident, i predseda strany Za ľudí do našej politiky. 

Andrej Kiska, okrem už spomínaných momentov, priniesol do politiky hlavne ľudskosť. A to je nesmierne cenný prínos.  

Vďaka, pán Andrej Kiska, exprezident Slovenskej Republiky, za Vaše pôsobenie v prezidentskom paláci a slovenskej politike a prajem hlavne veľa zdravia, lebo to je to najdôležitejšie, čo v živote potrebujeme. Ďakujem. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Máme málo ťažko chorých. Pomáhajú opatrenia, rúška aj disciplína

Vrchol epidémie stále očakávame na prelome júna a júla.

Cynická obluda

Kuffa sa čuduje

Hovoriť niekomu škaredé veci sa nemá. Ale hádam sa zhodneme, že sú situácie, keď je to viac než primerané.


Už ste čítali?