Nepôjdem voliť v hneve

Autor: Maroš Chmúrny | 27.2.2020 o 9:30 | Karma článku: 4,43 | Prečítané:  733x

V sobotu 29. februára 2019 si pôjdem splniť svoju občiansku povinnosť do volebnej miestnosti. Čo je rovnako dôležité, nepôjdem voliť nahnevaný.

Emócie. Častokrát je pre naše psychické zdravie dobré uvoľniť ich, nebrániť sa ich voľnému priechodu. Niekedy sa zase ocitneme v situácii, kedy je dobré nenechať sa nimi ovládať a radšej ich potlačiť. Alebo sa s nimi vysporiadať inak. Kapitánsky povedané, riešiť veci s chladom v hlave. Takáto príležitosť príde aj poslednú februárovú sobotu.

Tie staršie emócie mi trochu v pamäti vybledli, ale ešte veľmi čerstvo si pamätám na emóciu z volebného roku 2016. Voliť Smer bola už v tom čase totálna hanba, v práci sa navonok k tejto strane nik nepriznával. Všetci na nich nadávali a plánovali voliť iných odborníkov. Jeden sa to chystal hodiť SNS, lebo mali super národný (haha) program. Druhý chcel voliť SAS. Ďalší bol najväčší firemný lobista v prospech Sme(r) rodiny, keďže jeho žena vstúpila práve do tejto strany. A to bola veľká sranda. Smiať sa z Kollára a predstavy, že by niekedy mal byť v politike. A potom to už prestala byť sranda. 

V roku 2016 som volil v hneve. Vadilo mi všetko to, čo mi vadí dnes. A to dnes máme všetky kauzy, pochybenia a neschopnosť strany Smer-SD vynásobené. Číslom x. Hneval som sa na všetkých, ktorí dopustil týmto asociálnym hyenám dostať sa k moci, zneužívať verejné financie na obohatenie seba a svojich oligarchov v pozadí. Hnevalo ma vedomie, že nedokážem presvedčiť ani vlastných starých rodičov, že činia úplne zlé rozhodnutie, keď dávajú hlas týmto ľuďom. Lebo im nikdy nešlo o peňaženky dôchodcov, ale o svoje peňaženky. O vily, autá, luxusné dovolenky, alkohol, drogy, štetky, moc. Nechápali. Veď ten Robo je taký fešný chlap. Príjemný. Žičlivý. Vždy pomohol pár eurami. 

Volil som v hneve. Hneval som sa na nich, na starých rodičov aj iných dôchodcov, ktorí chceli krátkozrako zadlžovať svojich vnukov a vnučky. S výsledkom volieb som bol relatívne spokojný. Robil som si nádeje, že niekto si to odskáče a pár zadkov bude nakopaných. Veľké vytriezvenie a facka prišla v podobe Bugára a Prochádzku, ktorí si podali ruky s Ficom a nejakým Andrejom Dankom. Ovládla ma ešte väčšia zlosť ako pred voľbami. Predsa tie voľby dopadli tak, že mala prísť zmena. Veď tí politici dostali rozdané karty tak, aby z tým niečo uhrali. No oni nie. Zradili.

Politika sa mi zhnusila.  Prestal som na nejaký čas sledovať dianie, chcelo sa mi z toho čo sa stalo vracať. Potom prišli župné voľby. Opäť som volil vo veľkom hneve. Chcel som, aby sa Blanár pratal do čerta a prestal škodiť Žilinskému kraju. Podarilo sa. Naplnilo ma to nádejou. Nádej sa stupňovala každými ďalšími voľbami, v ktorých víťazili ľudia, ktorým som venoval svoj hlas. 

Zároveň spoločnosť torpédovali správy o ďalších rozkrádačkách a kauzách Smeru. Verejný hnev sa stupňoval, nespokojnosť rástla. Pričom strana (nemyslím konkrétnu politickú stranu), ktorá bola zodpovedná za tento stav, stavila na kartu ešte väčšieho hrotenia vášní. Podporovali dezinformácie - čo sa snáď v budúcnosti podarí preukázať -, ktoré urýchlilo trieštenie spoločnosti na dva tábory. Dúchali do pohreby nenávisti a dúfali, že im to pomôže udržať sa pri moci a na slobode. Zdá sa - zatiaľ - že sa až tragicky prepočítali. Jediné čo dosiahli, je ohlúpnutie a zhrubnutie časti obyvateľstva. Materiálom prispeli k výstavbe múru medzi dvomi skupinami občanov.

A takýto stav - ekonomické a všetky ostatné problémy už ani nespomínam - nechajú potencionálnym nástupcom. Do plaču. A samozrejme po voľbách nevyvesia bielu vlajku, ale budú hrýzť ako besné psy.

V sobotu už nepôjdem voliť s hnevom na duši. Cítim vnútorný pokoj, ktorý mi politické udalosti neraz dokázali narúšať. Preto v takom stave pôjdem aj voliť. S rozumom, pokorou a dôverou, zakrúžkujem štyroch ľudí, ktorí majú za sebou výsledky. Ktorí sú odborne aj morálne zdatní a ktorí namiesto kriku, nenávisti a vytvárania umelých problémov, prinášajú riešenia na tie skutočné trápenia. 

Budúcnosť si žiada odborné a hlavne pokojné riešenia problémov. Neoslovujú ma ľudia, ktorí operujú s umelým strachom, ani takí, ktorí sľubujú zatvárať konkrétnych politikov. Iste, spoločnosť túži vidieť krv (radšej tu otrocky napíšem, že je to metafora pre súdne procesy so zlodejmi) ale sľubovať lov na konkrétnych ľudí tiež nie je úplne v poriadku. Stačí uvoľniť ruky vyšetrovateľom a prokurátorom a nechať, aby prebehli náležité procesy. Aj zločinci si zaslúžia spravodlivý proces.

Budem voliť rozumných, konštruktívnych a odborne podkutých ľudí. Verím, že aj väčšia časť voličov tejto krajiny pristúpi k voľbe podobne. To, že budeme voliť s dôrazom na rácio, a nie na hnev, môžeme ovplyvniť. To, ako s kartami naložia politickí hráči, už v našich rukách bohužiaľ nie je. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Máme málo ťažko chorých. Pomáhajú opatrenia, rúška aj disciplína

Vrchol epidémie stále očakávame na prelome júna a júla.

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvou obeťou koronakrízy sú aj umelci

Kultúra sa zastavila, umelci vymýšľajú náhradu.


Už ste čítali?