Najhorší hriech Smeru

Autor: Maroš Chmúrny | 7.12.2019 o 14:00 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  5815x

Smer-SD oslavuje v týchto dňoch 20 rokov. No občania Slovenskej republiky veľa dôvodov pripojiť sa k gratuláciám nemajú. 

Organizácia Smer-SD, bežne označovaná ako politická strana má už za sebou dve dekády. Oslavovať toto jubileum a "úspechy" dosiahnuté počas neho, môžu maximálne členovia a "naši", ktorým členstvo a výhody zmenili život. Občania sa môžu v týchto dňoch dôkladne zamyslieť a prehodnotiť, čo sa v tejto krajine vlastne dialo.

Politická strana Smer-SD, ktorý vládol s krátkou prestávkou od roku 2006, a v období medzi rokmi 2012-2016 dokonca sám, by mal do jeho tretej dekády a do ďalších parlamentných volieb vkročiť výpočtom úspechov, ktoré počas vládnutia v krajine dosiahli. V normálne krajine, a pri normálnej politickej strane by tomu s veľkou pravdepodobnosťou tak bolo. No pretože neplatí ani prvé, ani druhé, tak sa v Smere  tvária, že uplynulých zhruba 13-14 rokov sa nikdy nestalo.

Uráža ma, keď politická strana, ktorá vládla krajine len vďaka klamstvám a noseniu aktuálne výhodných masiek začne občanom tvrdiť, že čo bolo bolo, terazky príde zmena a bude lepšie. Uráža ma, že táto skupina ľudí, ktorá vznikla s iným záujmom, nie s tým aby menili Slovensko k lepšiemu, že títo ľudia znásilnili sociálnu demokraciu, natiahli si ju na svoje falošné tváre a hrali sa hrdinov, ktorí zachránia tých najslabších.

Pritom sú to tí najslabší, najviac zraniteľní, ktorí sú dlhoročným bačovaním Smeru-SD najviac negatívne ovplyvnení. I keď  by to malo byť opačne. To by Smer však musel byť reálnou sociálnou demokraciou a nie len záujmovou skupinou ľudí, ktorým je budúcnosť krajiny ukradnutá. Skúsenosti s nimi hovoria, že ich hlavnou činnosťou bolo niečo v zmysle polka sem, polka sem, polka sem a pred verejnosťou sa to nejako zakamufluje.

V normálne fungujúcej krajine, kde jedna strana vládne 12 rokov, si jej kampaň predstavujem ako postupné zhrnutie dosiahnutých míľnikov, a predostretie vízie na minimálne ďalšiu dekádu, či dve. Keď potom vidíme ako taká strana, ktorá spĺňa podmienku určenú v predchádzajúcej vete vyrazí do kampane u nás, sú z toho videá o zodpovednej zmene a trápne video tancujúcej opozície. V momente kedy Smer vyráža do boja proti dlhoročnej vláde Smeru a jeho praktikám, je ad absurdum dovedené do dokonalosti. 

Čo však čakať od "strany", ktorá za celých 12 rokov neponúkla žiadnu výraznú odbornú kapacitu, ktorá by na nejakom ministerstve zanechala nezmazateľnú stopu. Ťažko si takú osobu z minulosti vybaviť. Snáď tým najlepším, čo kedy táto strana ponúkla do verejnej služby je aktuálna ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ona mala záujem odborne riešiť zdravotníctvo, ktoré sa nám doslova rozsýpa pod zadkom ako stará, vysedená a neudržiavaná stolička, snažila sa to presadiť naprieč politickým spektrom a bola to práve strana Smer-SD, za aktívneho angažovania sa predsedu strany,  ktorá ju v tejto činnosti potopila. Naznačili jej, že odbornosť nie je v tejto "strane" vítaná a sám predseda jej ukázal, kde sú dvere

V partii boli vždy viac vítaní ministri ako Robert. K., kedysi v určitých kruhoch najlepší minister vnútra v širokom okolí a okrem toho aj spoľahlivý priateľ Vietnamcov. Alebo taký bývalý minister financií Ján Počiatek, ktorý mal dbať na spoločné finančné prostriedky, a namiesto toho sa rehotal ako istý alkoholik oholil občanov tejto krajiny a popritom aj predsedu Smeru. A taký minister práce sociálnych vecí a rodiny, - ktorý by mal byť, popri zdravotníctve, výkladnou skriňou strany, ktorá sa hrdí sociálnou demokraciou v názve - zľahčoval kauzu Čistý deň, pri ktorej absolútne zlyhal. 

Pre ďalší príklad falošnosti sociálnej demokracie tiež nemusíme chodiť do minulosti. Na sociálnej sieti pôsobí mentálny chudobný jakobín, ktorý kvôli peniazom a 11. miestu na kandidátke zapredal svoje meno a priezvisko na účely bezbrehého okydávania všetkých naokolo a šíreniu hnusnej propagandy prostredníctvom tímu ľudí bez chrbtovej kosti. V reakcii na predsedovo video táto marketingová úderka smeru napísala, že predseda povedal len to, čo si myslí celý národ. Ak sa má takto vyjadrovať člen strany, ktorá sa hrdí prívlastkom sociálna demokracia, a v ktorej prirodzenom záujme by malo byť zmysluplné riešenie sociálne znevýhodnených občanov, tak to môže byť ďalší dôkaz toho, že Smer-SD používa len masku sociálnej demokracie a nikdy im o ňu ani nešlo.

Tí, ktorí mali byť v prvej línii záujmu Smeru, ako strany hlásajúcej sociálnu demokraciu, znášajú najväčšie dôsledky dlhoročných vlád Smeru. Samozrejme aj za výdatnej pomoci rôznych alkoholikov a amatérov v rôznych obdobiach vládnutia. Preto je smutné, že veľká časť týchto ľudí, ktorí sú negatívne ovplyvnení ich vládou, sú buď ich voliči alebo koketujú s tými, ktorí hulákajú na námestiach, a namiesto poctivých riešení, ponúkajú nenávisť.

Najhoršie, čo Smer spáchal v tejto krajine, paradoxne, nie sú rozkradnuté prostriedky daňových poplatníkov ani nezmyselné dlhy pre nasledujúce generácie, ale zneužitie značky sociálnej demokracie a spotvorenie demokracie západného typu ako takej. Materiálne škody sa dajú časom, aj keď s veľkou bolesťou, napraviť. Ale škody, ktoré napáchal Smer v hlavách obyvateľov Slovenska si autor netrúfa vyčísliť. 

Ak si dnes časť voličov myslí, že demokracia západného typu zlyhala a takto si je nepredstavovali, nie je to kvôli samotnej myšlienke demokracie. Tá je v poriadku. V neporiadku sú jej tunajší predstavitelia, ktorí svojich voličov drzo presviedčali o správnosti jej aplikácie v našom prostredí. Aby sme boli korektní, tak Smer nezačal s touto škodlivou činnosťou, semená zasial a mohutne na tom bačoval ešte v 90-tych rokoch iný grázel s maskou politika. Smer však mal za to ozaj dlhé obdobie pri moci jedinečnú šancu ukázať ľuďom, že politika sa dá robiť v prospech národa. Hlavne jeho predseda, ktorý mal v rukách opraty moci a mohol zmeniť nastavenie, ktoré tu zanechalo HZDS. On to však neurobil, pokračoval v zabehnutom systéme a zdokonaľoval ho.

Uráža ma, že kvôli materiálnemu obohateniu jedincov, ktorí by sa inak k takýmto peniazom nedostali, sa naša krajina dostala do bodu, kedy odsudzujeme naivnejších a v mnohých prípadoch aj sociálne slabších ľudí, ktorí idú do kulturákov alebo na námestia, aby počúvali uvrieskaných pajácov, ktorí im klamú tak, ako klamal aj R.F., a ktorých jediným cieľom je materiálne obohatenie sa, ku ktorého dosiahnutiu potrebujú dostatok voličských hlasov. 

Už to bolo napísané aj na tomto mieste. Nik iný nemal k dispozícii takú možnosť pozitívnym spôsobom zmeniť Slovensko ako Robert F., a nik iný neurobil pre krajinu tak málo, ako bývalý trojnásobný premiér.  Tento človek, ktorý ešte stále neodišiel z politiky, má dokonca stále tú drzosť rozpútavať nebezpečné politické hry prostredníctvom silových zložiek štátu za účelom ovplyvňovania volieb, aby sa on a ľudia z jeho okolia nedostali do rúk spravodlivosti.

Budúce generácie sa o ňom mohli v učebniciach učiť ako o človeku, ktorý nasmeroval Slovensko tým správnym smerom. Namiesto toho, sa o ňom budú učiť ako o tom, ktorý odovzdal krajinu oligarchom a aktívne sa zúčastňoval na jej nivočení. Tým najhorším, čo tu po ňom a jeho partaji ostane je nebezpečne rozšírená nedôvera ľudí v politikov, ktorú bude možné získať naspäť len poctivou a dlhoročnou prácou a výsledok nie je ani v tom prípade zaručený. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Slovensko má viac problémov ako Jackson s Cobainom dohromady (píše Samo Marec)

To nie sú roky premárnených príležitostí; to sú roky ničenia.

Cynická obluda

Cvičná hrádza

Smer, ĽSNS a samozrejme mafia. Budúca potenciálna celoslovenská koalícia je v týchto dňoch testovaná v BBSK.


Už ste čítali?