Keď sa štátu darí, tak sa treba podeliť

Autor: Maroš Chmúrny | 22.11.2019 o 6:30 | Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5186x

Aj takto môže znieť jedna obľúbená replika bývalého premiéra. Občania musia pocítiť, keď sa krajine darí. A keď sa krajine darí nad očakávania, tak sa môže podeliť aj s občanmi iného štátu. Napríklad s Vietnamcami. 

Presne v duchu tejto filozofie asi pracoval aj korunný princ organizácie menom Smer-SD, Robert Kaliňák. V súčasnosti to vyzerá, že si už užíva politický dôchodok, ale v minulosti, keď bol ešte vo funkcii a pri sile, tak veru neraz pomohol občanom v núdzi. A nie vždy to museli byť slovenskí občania. Raz dokonca ukázal veľké srdce aj keď sa jednalo o vietnamskú "delegáciu". Slovensko im poskytlo vládny špeciál, aby mohli preletieť do Moskvy. Na palube sa nachádzal aj unesený Vietnamec, ktorého vietnamské komando zbalilo už v Nemecku. O tom samozrejme na Slovensku v tom čase  nik netušil.

Vari si nemyslíme, že naše tajné služby by mohli mať prehľad o takýchto bezpečnostných rizikách. Príklad, kedy zlyhali môže byť napríklad bezpečnostná previerka dvoch paničiek, Márie Troškovej a Moniky Jankovskej. Takže vyčítať bezpečnostným zložkám, pracovníkom ministerstva vnútra, či dokonca samotnému ministrovi, že nemali prehľad o situácii je neférové. Tým pádom, prichádza do úvahy, že nás tí loptoši z Vietnamu okábatili. A samotný minister kvôli nim aj klamať musel. Poliakom nahlásil, že sa nachádza na palube vládneho špeciálu počas letu do Moskvy, a on tam, predstavte si, nebol. 

No a po tom všetkom, po týchto krivdách, ktoré utrpelo meno bývalého najlepšieho ministra vnútra, on sám rozhodol o tom, že faktúra za let do Moskvy nemusí byť zaplatená. Tomu sa hovorí šľachetné srdce. Tak darebáci z cudzej, veľmi vzdialenej krajiny prejdú cez náš bezpečnostný filter, minister im vyjde v ústrety viacerými konkretnými ústupkami, a hoci je podvedený, netrvá ani na preplatení nákladov na spomínaný let.  A že to nebola malá suma. 17 000 euro je už nejaký peniaz. 

Z tohto názorného príkladu ale jasne vyplýva, že keď sa štátu darí, musia to občania pocítiť. Ako by mohli povedať tí najsociálnejší zo sociálnych, je to priam psia povinnosť podeliť sa. A my, vážení, máme také šťastie, že žijeme v krajine, ktorej minister mávne rukou nad nejakou faktúrkou na 17 tisíc a nechá ju stornovať. 

Len jedno mi v tom prípade nejde do hlavy. Prečo chcel ten istý minister zosobniť lety vtedajšieho pána prezidenta Kisku v hodnote cca milión eur. Veď keď sme mohli byť veľkorysí k Vietnamcom, ktorí sú nám nič, tak ako to, že výdavky na nášho prezidenta sú problém. Alebo on nie je náš a oni sú naši? Mám v tom chaos. Akosi mi to nevychádza. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Celý čas strácala. V cieli však bola Vlhová o dve stotiny skôr

Slovenka má desiate víťazstvo vo Svetovom pohári.

Cynická obluda

Päť rokov Ficovho sebavedomia

Ubehlo 5 rokov odvtedy, čo Fico prišiel po prvýkrát s myšlienkou, že by už nebol predsedom vlády. Zdala sa mu absurdná.


Už ste čítali?