Joker

Autor: Maroš Chmúrny | 5.10.2019 o 14:24 | (upravené 6.10.2019 o 13:18) Karma článku: 2,21 | Prečítané:  781x

Prvé dojmy z traileru, ktorý bol zverejnený na jar tohto roku boli u mňa veľmi rozpačité. Napriek tomu bola návšteva kina pri tomto filme neodmysliteľnou záležitosťou. Aké sú teda moje výsledné pocity po premietaní?

V článku sa budem snažiť neprezradiť viac ako je nutné. Ak náhodou pri nejakom opise prezradím viac ako je pre diváka, ktorý film ešte nevidel zdravé, vopred sa ospravedlňujem. 

Jokera ako jedného z najznámejších nielen komiksových ale i filmových zloduchov nie je potrebné bližšie predstavovať. Šialenec v kostýme purpurového klauna so širokým, neprirodzeným úsmevom na tvári je známy už dlhé roky. V 90-tych rokoch ho stvárnila aj  taká herecká kapacita ako Jack Nicholson. No všeobecne sa za najlepšie stvárnenie Žolíka považuje to z Temného rytiera (2012) v podaní tragicky zosnulého Heatha Ledgera, ktorému sa postava filmového šialenca dostala príliš pod kožu, do hlavy. Ovšem aj v prípade Jacka Nicholsona aj v prípade Heatha Ledgera bola ich postava súčasťou filmu o Batmanovi. Pri novom Jokerovi teda už od začiatku vyvstávala najdôležitejšia otázka. Aspoň pre mňa. Prečo ide niekto točiť film o Jokerovi bez Batmana? Aký to má zmysel? Či to malo zmysel som sa dozvedel v piatok večer v kinosále.

Do roly Jokera bol pre tento film vybraný známy herec Joaquin Phoenix. Spomeniem aspoň jeho prvú veľkú úlohu v Gladiátorovi (2000) za ktorú sa mu dostalo uznanie. Phoenix si musel pre úlohu Jokera prejsť drastickou fyzickou premenou. Kvôli filmovej roli schudol 25 kíl. Inšpiráciu na make-up pre svoju filmovú postavu čerpal z líčenia vraha Johna Waynea Gacyho, ktorý v rokoch 1972-1978 znásilnil a zabil 33 chlapcov. 

Na začiatku filmu sa stretávame s Arthurom Fleckom, čo je občianske meno Jokera, ktorý ešte v tom čase Jokerom nie je. Arthur pracuje ako klaun v Gotham city. Dostáva rôzne zákazky, chodí promovať výpredaje, alebo zabávať choré deti. Nie vždy všetko prebehne ideálne. A to je jedným z dôvodov pre ktoré sa Arthur v živote necíti najlepšie. Jeho nálady však nie sú deprimujúce len kvôli nezdarom v práci, svoj ťažký osud a podlomené zdravie si nesie od detstva. 

Navštevuje sociálnu pracovníčku, ktorá sa s ním rozpráva o jeho stave. Užíva 7 rôznych liekov na psychické choroby a má pocit, že jeho smrť bude mať väčší význam ako jeho život. Ak niekto čaká od tohto filmu vtipné hlášky, ako sme zvyknutí pri iných komiksovkách, tak sa do kina vyberá zbytočne. Za najvtipnejší moment môžeme označiť práve jedno zo sedení u sociálnej pracovníčky, kedy sa ho spýta tradičnú otázku, či má nejaké negatívne myšlienky. Arthur jej odpovie: "Mám iba negatívne myšlienky." 

Celý život Arthura Flecka je nakopením rôznych negatívnych príhod, skúseností, zážitkov. V meste z ktorého srší beznádej, kde práve štrajkujú smetiari a na uliciach sa tvoria kopy odpadu a všade sa premnožili krysy, sa Arthur stretáva s opovrhnutím svojej osoby, s dennodennou šikanou a vyžadovaním, aby sa nesprával ako psychicky chorý jedinec, ale ako zdravý občan. Film je veľkou sondou do duše psychicky chorého človeka, od ktorého spoločnosť vyžaduje jediné. Byť normálny.

Pochmúrnu, drsnú atmosféru filmu vytvára už spomínané mesto Gotham city na pokraji úpadku. Hromadí sa odpad, ľudia majú problém nájsť si prácu, mesto ruší z nedostatku financií sociálne programy, chudobní neznášajú príliš bohatých, čo sa premietne do nepokojov v uliciach mesta. Vo vzduchu cítiť anarchiu a násilie sa javí ako ideálne riešenie. Do toho  hrá skvele zvolená hudba, ktorá vyzdvihuje túto beznádej. A samozrejme všetky udalosti, ktoré sa počas filmu prihodia hlavnej postave a zrážajú ju na kolená. Pri pozeraní s otvorenou mysľou a  hlbšom ponorení sa do filmu môžeme vo filme nájsť mnoho desivých odkazov ohľadom súčasnej spoločnosti.  Môže nám nastaviť zrkadlo, ktoré možno radšej ani nechceme vidieť. 

Nemenej dôležitým faktorom filmu je smiech. Nie je to taký smiech, aký predvádzali iní predstavitelia tejto šialenej filmovej postavy. Phoenix predviedol svoje vlastné prevedenie, ktoré si naštudoval sledovaním videí chorých ľudí a týmto  smiechom sa operovalo v rôznych situáciách. Takže aj keby vo filme hrala tá ponurá hudba, aj keby bol obraz Gothamu vykreslený tak ako bol, aj keby Phoenix predvádzal pohyby, aké predvádzal, a hovoril to čo, hovoril, tak bez dávok smiechu - miestami až lezúceho na nervy, čo asi bolo zámerom - by filmu niečo chýbalo.

V komiksoch ale i vo filme z 90-tych rokov, kde hrá Jokera Jack Nicholson sa jeho vznik pripisuje pádu do kyseliny, z čoho chlapík zošalie a stane sa nevyspytateľným zločincom. Pre tento film na to zabudnite. Phoenixov Joker nepotrebuje spadnúť do kyseliny, stačí mu ocitnúť sa v toxickej ľudskej spoločnosti. 

Pri sledovaní filmu si môžete povedať, že tento príbeh by sa bez problémov mohol stať aj v reálnom svete. Mohol by sa stať hocijakému psychicky chorému, labilnému človeku, ktorí žijú medzi nami a vo svojej osamelosti a vlastnom videní sveta môžu mať pocit krivdy voči celej spoločnosti. Joker, ktorý práve beží v kinách sa dá prirovnať ku klasickému dielu Martina Scorseseho Taxikár (1976), v ktorom takisto hlavná postava v podaní Roberta De Nira prežíva vnútorný boj uprostred demoralizovanej spoločnosti plnej násilia, špiny a straty ľudskosti. Týmto filmom je voľne inšpirovaný.

Keď sme pri Robertovi De Nirovi, tak v tomto filme nájdeme aj jeho. Je to vôbec prvý komiksový film - stále platí, že  je to komiksový film len na papieri, na základe postavy komiksového záporáka Jokera, pričom v skutočnosti je to film bez tradičných komiksových znakov-, do ktorého sa nechal nahovoriť. Stvárňuje tu postavu televízneho šoumena Murrayho Franklina.

Jednoznačne najväčšou hviezdou, prirodzene, je Joaquin Phoenix v roli Arthura Flecka (Jokera). Na jeho výkone stojí a padá celý film. A že na ňom stojí, to je jasne viditeľné. Filmová postava v podaní Phoenixa nie je plochá, je od začiatku do konca filmu vo vývoji. Tvorcovia filmu postupne, ako na špirále,  dávkujú náznaky lepšej budúcnosti s následným sklamaním a úpadkom. Situácie, ktoré pozná takmer každý jeden človek. Keď sa na niečo tešíme, dávame do toho nádeje, a potom príde tvrdá facka a vytriezvenie. Do tejto scénaristickej práce si pripočítajte perfektné grimasy, ale i detailne zaznamenané pohyby a hlasové vyjadrenie Phoenixa a vyjde vám ten najhorúcejší kandidát na sošku Oskara. Dovolím si odvážne tvrdiť, že lepší herecký výkon tento rok už nepríde a bude nespravodlivé ak Phoenix za túto úlohu Oskara nedostane. Tieto očakávania môže podporovať aj obrovské uznanie a aplauz, ktorý si film vyslúžil na festivale v Benátkach. Samotný film to bude mať ale s útokom na zlatú sošku ťažšie, vzhľadom aj na určitú kontroverznosť s ktorou prichádza.

V Spojených štátoch amerických bolo už pred premiérou jasné, že film sa nestretne všade s vrúcnym prijatím. Napríklad v kine v meste Aurora v Colorade tento film premietať nebudú vôbec. Pretože v roku 2012 tu pri polnočnom premietaní Temného rytiera psychicky narušený mladý muž zastrelil 12 ľudí a ďalšie desiatky zranil. Tí čo prežili ale i príbuzní obetí napísali spoločnosti Warner Bros, ktorá film produkuje list, v ktorom vyjadrili obavy z podobnej násilnej akcie počas premietania nového filmu. Zároveň v liste žiadali o aktívne zasadenie sa v boji za obmedzenie predaja a držania strelných zbraní, čo priznajme si, je ten najväčší problém v USA, nie film. 

Ale hrozbu podobných útokov v USA nepodceňujú a sú stanovené prísnejšie bezpečnostné opatrenia pred kinosálami naprieč štátmi. Do kina nemôžu vstúpiť ľudia v maskách či už klauna, alebo iných, takisto nie je povolené pomaľovanie tváre a ani zbrane. Ani  tie hračkárske. Prevádzkovatelia kinosál sa snažia zabezpečiť pocit bezpečia pre svojich návštevníkov. Tak dúfajme, že sa podobná hrozná udalosť aká sa stala pred siedmimi rokmi nezopakuje. A takisto verím, že Joaquin Phoenix nebude držať v hlave túto postavu príliš dlho, dúfam, že sa mu ju podarí vytlačiť z hlavy do bezpečnej vzdialenosti. Takisto nie je úplne nereálne, že pre citlivé alebo psychicky choré osoby môže byť zhliadnutie tohto filmu škodlivé.

Ak od filmu očakávate záplavu akčných scén a kopu špeciálnych efektov, radšej schlaďte hlavy a do kina sa vyberte bez týchto očakávaní, alebo radšej ostaňte doma. Joker nie je typický komiksový film. Je to film o duševne chorom človeku, ktorý žije v chorom meste v nezdravej spoločnosti. Je to geniálne spracovaná sonda do duše človeka, ktorý dostáva rany z každej strany ale pokiaľ vládze, statočne s nimi bojuje, až kým sa v ňom niečo nezlomí. 

Film je vhodný takisto pre tých, ktorí vôbec nepozerajú komiksové adaptácie ako i pre milovníkov komiksov. Pre tých prvých nie je podstatná znalosť komiksového sveta, aby si film vychutnali. Pre tých druhých je zase vo filme ukrytých niekoľko odkazov na komiksový svet, ktoré potešia a zahrejú fanúšika pri srdci. Príklad, ktorý nepokazí zážitok z filmu je že hoci sa vo filme neobjaví Batman, zato mladý Bruce Wayne sa na plátne mihne. Myslím, že tento film by priniesol rovnaké nadšenie, aj keby sa postavy volali úplne inakšie a nemali by s Batmanovským svetom nič spoločné. Akurát by bol o film menší záujem, ako keď ide pod značkou známeho zloducha.

Moje hodnotenie filmu, takto za horúca, kým sa ešte nestihli usadiť všetky pocity je plný počet. Bez diskusie. Aj keď pred pozretím som mal obavy, že mi budú chýbať násilie a akčné scény, ktorých absencia sa dala čítať z trailerov, nechýbali mi a mám pocit, že  tam všetkého bolo tak akurát. 

Hodnotenie: 10/10

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?