Sulíková družina

Autor: Maroš Chmúrny | 28.9.2019 o 10:34 | (upravené 28.9.2019 o 13:55) Karma článku: 3,54 | Prečítané:  1394x

Pôvodne som sa k problémom SAS nechcel vôbec verejne venovať, pretože som mal pocit, že téma je už dostatočne medializovaná. Ale po prečítaní rôznych článkov a hlavne diskusií mám nutkanie niečo k tomu dodať.

V posledných dňoch som si prečítal mnoho diskusií pod článkami o problémoch strany SAS. Sledoval som to ako nezaujatý divák a len to, že som v diskusiách našiel kopec bojovníkov za Sulíkovu pravdu, ktorých už nejaký ten čas označujeme pomenovaním svedkovia Sulíkovi, ma primälo napísať aj iný pohľad na vec, ktorý títo ľudia vytrvalo ignorujú.

Niežeby sa nám všetkým bolo potrebné starať sa do vnútorných problémov strany SAS, to už vonkoncom nie. Do kuchyne SAS som nemal možnosť nakuknúť, predpokladám tak ako väčšina obhajcov R. Sulíka, takže nebudem stopercentne tvrdiť, že to je tak, ako si myslím. Ale keďže sa jedná o stranu, ktorá mala v minulosti veľké štátotvorné ambície a jej predseda bol považovaný za budúceho premiéra, je potrebné poukázať na to, čo už vieme z oficiálnych vyhlásení a pozrieť sa na celú vec.

Celá vec sa vyvíja dosť rýchlo, takže nejdem rozoberať chronológiu udalostí, každý kto to sleduje asi už vie, že minulý týždeň sa Richard Sulík rozhodol vylúčiť z kandidátky do parlamentných volieb ľudí, ktorým podľa jeho slov už nedôveruje. Mali to byť podpredseda Ľubomír Galko a Jozef Rajtár. Na protest proti ich vylúčeniu sa však z kandidátky s veľkou pravdepodobnosťou zároveň stiahnu Nátalia Blahová, Jana Kiššová a ďalší ľudia. 

Je zaujímavé, že títo obhajcovia Richarda Sulíka sa začínajú nápadne podobať na fankluby istého boxera a jedného pobirmovaného. Ani fanúšikovia týchto dvoch idolov minulosti si nezvykli priznávať chyby svojich obľúbencov. A tak aj slovenská politika dlhé roky vyzerala a vyzerá. A v tejto súvislosti ani predseda SAS nemá veľmi ďaleko od pokračovania línie vyššie spomenutých. Aj keď sa jeho fanúšikovská základňa neprelína s fanklubmi tých dvoch spomenutých. Príznačné pre obidva tábory oboch vodcov bolo popieranie škodlivosti týchto ľudí a ich negatívneho vplyvu na Slovensku. Tu nájdeme zhodu aj s fanklubom R. Sulíka, ktorý si takisto neuvedomuje nevhodnosť svojej modly. To je práve tá ústredná zhoda, na ktorej sa tieto tri fankluby prelínajú.

Sulíkovi obhajcovia sú  teda jednoznačne presvedčení o tom, že predseda strany si musí spraviť poriadky s ľuďmi, ktorí s ním v strane nesúhlasia. Pripadá mi to, ako keby sa títo ľudia ani nezamysleli nad tým, že hlavným dôvodom sporu môže byť samotný Sulík a hneď sú presvedčení, že za všetko zlo v strane môžu tí druhí, tí vzbúrenci. Ako som písal, neviem čo sa odohrávalo za zatvorenými dverami medzi členmi strany, len mám pochybnosti o tom, že je to práve takto ako tomu veria Sulíkovi obhajcovia. Nie, pre mnohých ľudí, vrátane mňa, Sulík nie je žiadnou zárukou pozitívnej zmeny na Slovensku. A nie je to zásluhou tejto novej vnútrostraníckej kauzy. Sulík je dlhodobo konzistentne neschopný tváriť sa ako politik. Jeden príklad za všetky je, keď príde R. Sulík do nejakej televíznej alebo rozhlasovej  debaty a spýtajú sa ho čo by robil po voľbách a on vyhlási, že napríklad by zrušil vlaky zadarmo. V tej chvíli R. F. búcha fľašu šampanského, pardon otvára novú fľašu whiskey.

Pre skupinu svedkov Sulíkových sú predsedove prešľapy neviditeľné a ich neúnavná bojovnosť za neho je svojím spôsobom obdivuhodná. Ja som už dlhodobo presvedčený, že to nie je vhodný človek, ktorý by túto krajinu niekam posunul. O tom, kto to je, sme sa už mohli presvedčiť pred rokmi a za ten čas mal viacero sporných výrokov, ktoré sa navŕšili hlavne počas migrantskej krízy. 

Ak teda chceme aby sa budúcej demokratickej vláde, ktorá bude mať nad sebou Damoklov meč,  pričom slovo demokratickej je tam zámerne a je kľúčové, podarili nejaké hmatateľné výsledky, a ak chceme aby bola stabilnejšia, lepšia a na úžitok   Slovensku, je ťažko predstaviteľné, že by takáto vláda mohla vznikla so stranou Richarda Sulíka. A samozrejme ďalším strašiakom stability je aj Igor Matovič, no zatiaľ sa držme jeho slov, že by vedel s budúcimi partnermi komunikovať konštruktívne. 

Za takéhoto vývinu, keď by strana SAS bez  viacerých výrazných mien klesla pod hranicu zvoliteľnosti, tu vzniká obava, ktorú vyjadrili viacerí politickí komentátori, že by nebolo možné zložiť budúcu vládu bez bolestivých kompromisov. Ja toto predčasné plašenie neschvaľujem a nepridávam sa k nemu. Pokiaľ vyradení členovia strany SAS prejdú k iným, perspektívnejším stranám, voliči tejto strany sa prirodzene presunú k novým stranám. To platí aj v prípade, že títo ľudia v politike skončia. Pretože v obidvoch prípadoch platí pravidlo, že stranu SAS množstvo ľudí volilo so zaťatými zubami, napriek Sulíkovi, a len kvôli odborníkom v strane. Dnes keď už majú na výber aj iné možnosti, je zotrvanie pri Sulíkovi málo reálne a tento trend vidieť aj pri výsledkoch menších volieb z nedávneho obdobia. 

Keďže tu však máme niekoľkopercentnú skupinu ľudí (svedkovia Sulíkovi), ktorí vyslovene odmietajú pozrieť sa na situáciu reálnymi očami, a ak nie hneď uznať, že ľudia typu Blahová, Kiššová, Rajtár a ďalší sa už nemohli pozerať na to správanie Richarda Sulíka aké predvádza a po rokoch fungovania v strane zistili, že ich predseda možno naozaj bude taký ako tvrdili viacerí politickí komentátori, ktorí Richarda už dávno prekukli. Bohužiaľ, nepodarilo  sa medzi nimi nastaviť nové pravidlá. 

Už som to raz písal. Keby Richard Sulík veľmi chcel, aby sa Slovensko pohlo lepším smerom, trajektóriou, sám by skončil v politike. Minimálne by stranu prenechal schopnejším ľuďom. Nech mi nehovorí, že by sa nevedel uživiť aj mimo politiky a s čistým štítom. A nie Galkovi, ak by to niekoho hneď napadlo. V strane mal dostatok schopných ľudí, ktorým mohol prepustiť svoju vodcovskú pozíciu. A vlastne to skúšal, všakáno? Pred pár mesiacmi ponúkol svoju funkciu predsedu strany prezidentskému kandidátovi Robertovi Mistríkovi. Ako na potvoru, práve človeku, ktorý nemal záujem pôsobiť v politike a tak musel túto štedrú ponuku Richarda Sulíka odmietnuť. 

Kým obhajcovia Richarda Sulíka nepochopia, že pre neho je jeho vlastné ego a značka Sulík na nejakých ekonomických reformách dôležitejšia ako budúcnosť Slovensko, tak dovtedy budú viesť kruté internetové vojny za svojho idola. A do tej doby by strane SAS pristalo sledovať dianie z takého 4% zákulisia politickej scény. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Celý čas strácala. V cieli však bola Vlhová o dve stotiny skôr

Slovenka má desiate víťazstvo vo Svetovom pohári.

Cynická obluda

Päť rokov Ficovho sebavedomia

Ubehlo 5 rokov odvtedy, čo Fico prišiel po prvýkrát s myšlienkou, že by už nebol predsedom vlády. Zdala sa mu absurdná.


Už ste čítali?