Hrad Dobrá Niva, Krupina a Bzovík

Autor: Maroš Chmúrny | 9.9.2019 o 17:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1497x

Alebo rozprávanie o tom ako navštíviť a zažiť tri historické zaujímavosti na neveľkom území počas jednej cesty. 

Spoznávaciu cestu začneme od juhu na sever. Prvá zastávka ma čakala v obci Bzovík. Pre tých, ktorí si danú obec nevedia ihneď lokalizovať, pomôžem nápovedou. 8 kilometrov od Krupiny. Keby bolo stále málo, tak 30 kilometrov na východ od Banskej Štiavnice. A kvôli čomu som vlastne do tejto dediny išiel? Majú tam opevnený kláštor, ktorého návšteva ma lákala. Ale nechcel som tam ostať dlhšie ako bolo potrebné na prehliadku. Aj tak by som tam už bol jediný obyvateľ.

Autom sa dá dostať až celkom ku kláštoru. Pri vstupe do objektu sa platí vstupné 2 eurá, ktoré by sa následne mali použiť na rekonštrukčné práce.  Celý objekt sa dá obísť ľubovoľne, buď v smere hodinových ručičiek, alebo naopak. 

Kláštor postavili v 12. storočí. Bzovík bol pôvodne benediktínsky kláštor, neskôr prestavaný na pevnosť. Aj kláštory bývali v minulosti častým terčom útokov nepriateľov a preto bolo niekedy potrebné opevniť aj tieto objekty. Románsky dvojvežový kostol vo vnútri objektu, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali. Po moháčskej bitke sa stal majiteľom kláštora Žigmund Balaša, ktorý sa objavil aj v minulom článku oDivíne. Tento Žigmund vyhnal z kláštora mníchov a začal ho prestavovať na pevnosť. Mohutné múry dostali strielne a vnútorné chôdze, na rohoch budovy boli vybudované nárožné veže a celý areál chránili priekopy. Kláštor Bzovík začal pustnúť v priebehu 19. storočia. Dielo skazy bolo dokonané počas 2. svetovej vojny a následne aj rabovaním miestnych obyvateľov. 

Do každej nárožnej veže je vstup povolený. V tej prvej som natrafil na takéto schody. Aspoň som nemusel dlho rozmýšľať či idem hore. 

V ďalších vežiach som našiel pozostatky nedávnej histórie kláštora. 

Steny sú pokreslené v celom objekte. Väčšina týchto "umeleckých diel" ale nepatrí do verejného priestoru, akým je článok na blogu. Po absolvovaní vnútorného okruhu som  obišiel kláštor aj z vonkajšej strany. 

Zo Bzovíka som sa presunul pár kilometrov severnejšie, do neďalekého mesta Krupina. Môj bod turistického záujmu sa nachádzal na kopci nad mestom. 

Strážna veža Vartovka stojí nad Krupinou už od roku 1564. Pôvodne slúžila ako súčasť obranného systému pre mesto Krupina ale i priľahlé banské oblasti voči tureckým nájazdom. Túto ochrannú funkciu prestala plniť začiatkom 18. storočia a postupne začala pustnúť. Obnoviť sa ju podarilo v druhej polovici 20. storočia a odvtedy slúži ako rozhľadňa na okolité vrchy. Rekonštrukcie a zásahy do okolia sa robili aj v minulých rokoch. Vartovka dostala osvetlenie a nový smrekový šindeľ. Na ploche pod strážnou vežou pribudli drevené lavice a stoly, ohnisko a koše na odpad.

Priamo pod Vartovku sa dá dostať i autom, ale samozrejme aj peši. 

Hore na vyhliadke sú namontované panoramatické tabule, podľa ktorých je možné identifikovať okolité vrchy. 

Samozrejmosťou je krásny výhľad na Krupinu. 

Z Krupiny som sa vybral ešte severnejšie. Na trase domov ma čakalo ešte jedno zastavenie. A to na hrade Dobrá Niva. Aj keď sa popri ceste ukáže aj dedinka s rovnakým názvom, hrad sa tu nenachádza. Nájdeme ho v susednom Podzámčoku. Autom sa dá dostať ku hradu tak blízko, že by jeden i kameňom dohodil. Po zaparkovaní auta ostáva zdolať len krátky úsek do kopca. 

Strážny hrad Dobrá Niva bol postavený pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. V listinách sa spomína v rokoch 1305 - 1306. Bol centrom dobronivského kráľovského majetku až do 16. storočia. V roku 1527 dostal hrad do daru František Révay, ale nedokázal ho ovládnuť, keďže hrad obsadil Bálint Török. Onedlho potom Dobrú Nivu obsadili kráľovské vojská. Význam hradu sa zvýšil počas tureckých nájazdov koncom toho istého storočia. Od roku 1614 do 1804 ho vlastnili Eszterházyovci. Od konca 18. storočia hrad pustol až sa zachovala v podstate len jedna stena hradu. Tá prešla v roku 1996 konzerváciou a rekonštrukciou a v takom stave ju môžeme vidieť dnes. 

Cestou do Turca som  sa neponáhľal a deň som využil na spoznanie  troch historických zaujímavostí, ktoré som si vytypoval a bolo ich možné popri ceste vidieť. Bola to zaujímavá cesta domov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ukončili vyšetrovanie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.

Píše Pavol Hardoš

Lebensmarš. Pochod za život akceptoval náckov

Fašisti pochod nezneužili, majú spoločné ciele.


Už ste čítali?