Zem(an)trasenie

Autor: Maroš Chmúrny | 18.8.2019 o 20:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  256x

Uhorková sezóna nie je ani v susednom Česku pokojná, rovnako ako na Slovensku. Z nášho pohľadu je u nás asi rušnejšie, lebo tu žijeme. Ale aj to čo sa deje u západných susedov si zaslúži zvýšenú pozornosť. 

Pri vysokých ústavných činiteľoch sa niekedy zvykne hovoriť, že tancujú na hrane Ústavy. V týchto dňoch sa to tvrdí aj o českom prezidentovi. Miloš Zeman však podľa mňa nie je človek do tanca. On s tou českou Ústavou jednoducho trasie. A nielen s ňou. Napriek svojmu veku, alebo možno práve vďaka nemu, bojuje o čoraz väčšie územia svojho vplyvu. Má nejaký cieľ, za ktorým si tvrdohlavo ide. Čo to spôsobí v Česku? A čoho sa vlastne tento český boj o tróny týka? 

31. mája 2019 bol prezident požiadaný zo strany premiéra A. Babiša, aby vymenoval nového ministra kultúry. Ním sa mal stať na verejnosti málo známy Michal Šmarda. Do funkcie ho navrhla strana ČSSD, ktorej podľa koaličnej dohody patrí rezort kultúry. Následne ho mal podľa ústavných zvyklostí v čo najkratšom čase do funkcie vymenovať prezident Českej republiky. Do tejto chvíle to vyzerá úplne neškodne, že? Kto by už len robil "caviky" okolo menovania ministra kultúry. No Miloš Zeman to vidí inakšie.

Vymenovanie nového ministra kultúry odkladá do dnešného dňa. Už sa ani nedá povedať, že odkladá, alebo naťahuje čas. Starý ješitný pán Hradu sa už vyjadril, že Šmardu nevymenuje. A bodka. Dôvodom je, že podľa neho nespĺňa požiadavky na vedenie tohto rezortu, lebo sa kultúre nijak zvlášť nevenoval. 

Na týmto argumentom sa dá len pousmiať, pretože už len v Česku i na Slovensku by sa dalo nájsť množstvo príkladov ľudí, ktorí za posledných 30 rokov boli ministrami nejakého rezortu, s ktorým nemali predošlé skúsenosti. A dupľovane keď sa jedná o rezort kultúry. To nie je zložité zdravotníctvo alebo potreba aspoň akých-takých poznatkov z ozbrojených síl. To je rezort kultúry, kde je asi najzásadnejšou vlastnosťou kladný vzťah ku krajine, domácej kultúre a snaha spraviť v tejto oblasti niečo pozitívne. Ešte snáď i dobré riadiace schopnosti, ale to by už pre dlhoročného starostu Nového mesta na Morave nemal byť problém. Zemanovi teda nejde o čo najkvalitnejšie obsadenie ministerského kresla. Jeho motivácia nemá s verejným blahom veľa spoločného. Sleduje svoje vlastné mocenské záujmy, na dosiahnutie ktorých si vybral nevymenovanie ministra kultúry.

Ako píše Peter Schutz, ktorý udalosti v Česku spracoval skôr ako ja, situáciu by jednoducho mohol vyriešiť iný mocný muž v krajine. Premiér Andrej Babiš má v rukách nástroj, na vyriešenie problému. Môže totiž podať kompetenčnú žalobu na Ústavný súd, ktorá by podľa českých odborníkov na právo bola veľmi rýchlo uzavretá a prezident by dostal jasný odkaz, že navrhovaného kandidáta na ministra musí vymenovať. Lenže to by Česko muselo mať iného premiéra. Takého, ktorý by bol ochotný tento krok urobiť. Babiš namiesto toho, aby konal, hodil horúci zemiak predsedovi ČSSD Hamáčkovi, ktorý mal problém nejak vyriešiť. Lenže možnosť na podanie kompetenčnej žaloby má jedine premiér. Okrem toho môže ešte podať aj demisiu. Aj tým by sa situácia zmenila. 

Aj z tohto dôvodu začali české médiá označovať A. Babiša za slabého premiéra, ktorý sa skláňa pred Zemanom. Babiš sa môže v týchto dňoch ozaj javiť ako neschopný a veľmi slabý premiér. Jeho jedinou taktikou vyzeralo byť nechať si kydať na hlavu a spokojne  sa pri tom mrviť v hniezde. Pred víkendom sa však vrátil z dovolenky aj s novou myšlienkou. Kým doteraz nemal výhrady voči nominácii Michala Šmardu, dokonca ho sám schválil a posunul na vymenovanie prezidentovi, tak po dovolenke sa vyjadril, že zdieľa ten istý názor ako pán prezident a Šmarda pre neho nie je dobrý kandidát. Babiš teda znegoval svoje vlastné odporúčanie.

Označenie Babiša ako slabého premiéra síce technicky sedí, ale môžeme sa na to pozerať aj iným pohľadom. Babiš v takýchto situáciách robiť ramená nemôže. Ísť do stretov s Milošom Zemanom je pre neho vrcholne nevhodné. Lebo Babiš je tým, ktorý potrebuje Zemana, nie naopak. Nemôže si prezidenta rozhnevať, lebo v prípade potreby by mu mohol udeliť milosť. A za druhé, parlamentné voľby budú skôr ako tie prezidentské. A konflikt so zákerným starým chlapom by mu výrazne podkopal šancu na opätovné vymenovanie za premiéra po prípadnom víťazstve v tých voľbách.

Najnovší Babišov postoj, v ktorom sa úplne zbavuje zodpovednosti a čaká čo spraví ČSSD, mu má aspoň navonok vrátiť silu. Je pravdou, že aj predseda ČSSD Hamáček a celá strana sociálnych demokratov majú v rukách možnosť ako zapeklitú situáciu vyriešiť. Mohli by stiahnuť Šmardu a navrhnúť iného kandidáta. Alebo môžu odísť z vlády. Tým by však uvoľnili cestu extrémistom alebo prokremeľským poskokom. A to zrovna nie je cesta, ktorou by sa ČSSD chcelo uberať. Navyše, Hamáček tvrdí, že vo vláde boli schopní presadiť aj niektoré svoje návrhy a do konca volebného obdobia by toho mohli urobiť ešte viac. 

Smutný hrdina tohto leta Michal Šmarda by ani tým ministrom kultúry nemusel byť. Netúži po tom za každú cenu. Ale rešpektuje svoju nomináciu stranou ČSSD a neplánuje sa kandidatúry z úcty k predsedovi Hamáčkovi vzdať. Nebolo by to férové, keby ho v tom teraz nechal. Aj keď sa kríza týka jeho osoby, je to len zástierka a on sa stal náhodnou obeťou v hre o mocenské záujmy.  

"Říkají, že se na to mám vykašlat, věnovat se rodině a městu  a že války s Andrejem Babišem a Milošem Zemanem mám nechat bojovat jiné. Když ale Jan Hamáček bojuje za nějakou věc, tak ho nebodnu zezadu do zad a neřeknu mu, že mu na ten jeho boj kašlu," povedal Šmarda na adresu toho, či by nemal ustúpiť sám a nechať vymenovať iného kandidáta. 

Tento krok by ale znamenal víťazstvo Miloša Zemana. Posilnil by jeho odvahu zasahovať do zloženia vlády. A vôbec, nejde len o Zemana, ten nebude prezidentom naveky. Ide o právomoc prezidenta ako celok. Keď sa počas ostávajúceho funkčného obdobia M. Zemana nastavia nové pravidlá, ktoré tu doteraz neboli, nevieme kto príde po ňom a ako by tieto právomoci zneužíval vo svoj prospech. Mohol by z toho byť poriadny prúser na mnoho rokov.

Takže mocenské záujmy Babiša, ktorý chce vládnuť i o dva a pol roka a ešte väčšie a zvrátenejšie chúťky Miloša Zemana ťahajú Česko do temnej zóny. Zeman vo svojom veku už stratil všetky zábrany a rozohral nebezpečnú hru, ktorá môže vytvoriť nechcené pravidlá aj po Zemanovi. Zároveň asi nemusíme dlho pátrať čie záujmy by Zeman počas svojho funkčného obdobia ešte rád presadil. Jeho vzťahy a cesty do dvoch východných mocností sú všetkým známe.

Zeman to spravil mazane. V dobrom čase si vybral geniálne bojisko (letné prázdniny), o ktorom si väčšina ľudí myslí, že je to nepodstatná prkotina, tak ani nezbystria pozornosť. A pritom sa prezident vyvyšuje nad parlament, nad premiéra, a v tom najhoršom prípade aj nad Ústavu, čo by pri dokonaní začatého diela znamenalo nebezpečný precedens do budúcnosti. 

Zastaviť rozbehnutého prezidenta sa môže podariť ešte iným spôsobom. Senát Parlamentu ČR  schválil ústavnú žalobu na prezidenta, kvôli porušovaniu ústavy. V ďalšom kroku ju však musí schváliť aj Poslanecká snemovňa, a to ústavnou väčšinou poslancom. A mnohí sa obávajú, že takýto počet poslancov  ochotných za to hlasovať sa jednoducho nenájde.

Prezidentovi Zemanovi, napriek všetkému čo robí, podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti STEM dôveruje 57% občanov ČR. Pozrel som sa diskusií pod článkami čo si myslia ľudia o týchto jeho výčinoch. 

"Pokud to nebude mít vliv na mojí vejplatu, tak je mi to jedno."

Asi  takto by sa dal zhrnúť názor časti voličov na danú kauzu. Z prieskumu dôveryhodnosti politikov  vidno, že väčšina Čechov Zemanovi dôveruje. Čiže predpokladám, že pre túto skupinu je názor podobný tomu uvedenému blízky. Kým sa im nesiahne na výplatu a pivo, tak Ústavu nech si trhá, kto chce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ukončili vyšetrovanie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Od sebavedomia k panike. Ako sa zmenil Kočner v Threeme

Kočner poslal správu aj Jánovi Kuciakovi.


Už ste čítali?