Kto púšťa Blahu ku kormidlu slovenskej zahraničnej politiky?

Autor: Maroš Chmúrny | 8.2.2019 o 10:10 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  10881x

V stredu sa mal v parlamente prerokovať postup v prípade vyjadrenia postoja k udalostiam vo Venezuele. Minister zahraničných vecí M. Lajčák sa chystal predložiť návrh na podporenie opozičného venezuelského lídra. Ale Blaha sa 

postavil na hlavu a ministrovi tento krok nedovolil.

Pripomeňme si súvislosti. Lajčák sa chcel pridať k väčšinovému názoru v EÚ a jej hlavnej diplomatke Federice Mogheriniovej, ktorá vyzvala autokratického prezidenta Nicolása Madura, aby vypísal nové prezidentské voľby. Ten to odmietol, a tak sa mnohé západné krajiny rozhodli uznať  opozičného lídra Guaidóa za dočasného prezidenta. Medzinárodné spoločenstvo aj venezuelská opozícia považujú posledné prezidentské voľby vo Venezuele za zmanipulované a nepáči sa im ani to, že parlamentu Maduro odobral ústavné právomoci. Celé sa to odohráva v dobe, keď krajina čelí obrovskej humanitárnej a ekonomickej kríze, pre ktorú z krajiny ušli viac ako dva milióny ľudí (podľa niektorých zdrojov až tri). Lajčák je za to, aby Slovensko zastávalo postoj ako EÚ. Tá volá  po mierovom demokratickom riešení krízy vo Venezuele a po nových slobodných a spravodlivých prezidentských voľbách.

Stopku Lajčákovmu plánu podporiť spoločné stanovisko EÚ dal hysterický Ľuboš Blaha. V spolupráci so svojim predsedom, ktorého sa od vypuknutia krízy po vražde Jána a Martiny drží ako dieťa otcových nohavíc. Blaha sa vyplakal, ohádzal o zem a ministrovi zahraničných vecí vysvetlil, že si nepraje, aby Slovenská republika uznala venezuelského opozičného lídra Guaidóa.

Už s tradičným uleteným videom sa pridal aj predseda Smeru, ktorý v ňom obviňoval "liberálny Západ", ktorý sa chce podľa jeho slov vrhnúť na Venezuelu. Doslova povedal, že z kokpitov amerických stíhačiek sa takáto situácia nedá vyriešiť. 
Nuž to nám je všetkým jasné. Neviem o akých vojenských akciách títo dvaja poblúdilci rozprávajú, ale evidentne majú svoje vlastné záujmy a aj trajektóriu zahraničnej politiky, ktorá sa nezhoduje s tou oficiálnou slovenskou. To je ale dosť veľký problém. V inom prípade a v inom zložení, by dvaja hystericky kričiaci politici nezmenili pravdepodobne nič, ale keďže sa jedná o tvrdé smerácke konšpiračné jadro, dostali sme sa do situácie, že Slovenská republika nespravila logický a očakávaný krok, ale naopak. Opäť strčila hlavu do piesku a tvári sa, že sa nič nedeje. My nič nevidíme, nič nepočujeme, nám dajte pokoj.

Je svojim spôsobom obdivuhodné, ako sa  pre nekomfortnú situáciu zmenila orientácia R. F. Nebolo to tak dávno, kedy nás rečami takmer každý deň tlačil do jadra Únie. Do samotného jadra toho liberálneho Západu, kde sme mali ísť po všetky pečené holuby, ktoré tam boli pre nás pripravené. Avšak po jeho nútenom odstúpení z postu premiéra prišiel náhly obrat a jadro sa prestalo spomínať, pretože v jadre takýto politici nemajú miesto. Zato niekde na východnom okraji, niekde mimo dohľadu pozorných očí sa takýmto živlom žije oveľa ľahšie. A to presne pochopil aj R. F., že ak si chce užiť "zarobené" peniaze, tak v jadre to nebude. Prvou a veľmi dôležitou úlohou bolo nájsť nepriateľa. Nemusel príliš dlho rozmýšľať, okopíroval osvedčený vzorec od našich južných susedov a vytiahol bubáka Soroša. Druhým krokom bolo potrebné získať spojenca. Alebo poslušného psíka, v tomto prípade je to druhé bližšie k realite.

Dlhý čas bol Blaha braný len ako troll z internetových vôd. Ako síce poriadne dotieravý hmyz, ale stále len hmyz, ktorého treba len ignorovať a odletí otravovať niekam inam. No zdá sa, že nám začína tento milovník autoritárskych režimov a alternatívnej pravdy prerastať cez hlavu. Kým bol len večný demagóg, šíriteľ poloprávd a internetových zvratkov, bol na smiech, na opovrhnutie. No jeho pozícia sa po tejto Venezuelskej epizóde nebezpečne mení. Ak chce Blaha určovať kurz slovenskej zahraničnej politiky, mali by sme byť poriadne v strehu. Tu končí sranda.

Najhoršie na tom je, že môžeme mu stokrát i tisíckrát vynadať tým najhrubším spôsobom, ale on zo svojho miesta v parlamente neodíde. Keď neodišiel ani kapitán, ani maznák a iní hriešnici, tak neodíde ani Blaha, to je jasné. A na urážky si už asi zvykol. Je to nedokonalosť systému, že človek, ktorý získal v minulých parlamentných voľbách 2746 preferenčných hlasov napína svaly a točí kormidlom Slovenskej republiky podľa vlastnej svojvôle. Keď si porovnáme tieto jeho získané hlasy, s tým čo sa snaží robiť, je to veľký nepomer a nemal by mať na to právo, lebo zastupuje mizerne malú časť obyvateľov krajiny. No bohužiaľ, nástroj na jeho zbavenie sa, v rukách nemáme.

Najúčinnejší nástroj na jeho elimináciu majú v rukách jeho stranícki kolegovia. Tí, ktorí sa prezentujú ako tá slušnejšia vetva Smeru. Tá nová, s ktorou môžeme a máme,  podľa ich slov, rátať aj po ďalších voľbách. No ak je konšpiračná vetva v zložení o dvoch členoch (mohli by sme tu smelo zaradiť aj maznáka, ale ten je teraz rád, že sa na neho pomaly zabúda, tak sa mu nehodí vystrkovať rožky), ešte k tomu pochybnej psychickej kondície, silnejšia, tak tá väčšia časť je veľmi, ale veľmi slabá, keď sa im nedokáže postaviť. Takto žiadny čistejší Smer nevybudujú, žiadne svetlejšie zajtrajšky pre stranu neprídu. A pritom by úplne stačilo, keby minister zahraničných vecí dupol nohou a povedal, že on je tu ministrom a nie oni. Alebo keby sa ozval premiér, ktorý inak o našich hodnotách a postojoch pekne rozpráva, keď o nič nejde, ale keď sa niečo deje, tak väčšinou nemá dostatok informácií, alebo vešia záclony, alebo pre istotu nepovie nič.

Pokiaľ budú tejto odviazanej dvojici dodávať silu ich spoločníci v strane tým, že ich budú kryť, nič sa nezmení. A po vzore Marakéšskej dohody a teraz už aj "prípadu Venezuela" sa v budúcnosti môžeme tešiť na návrhy, ktoré opäť pôjdu proti oficiálnej politike krajiny. Po tomto venezuelskom prípade sa z takéhoto konania stáva nebezpečný zvyk. A tentokrát Lajčák ani moc neprotestoval. Do rovnakého svetla to stavia i prezidentského kandidáta Maroša Šefčoviča. Ako vníma tento európsky megadiplomat konanie strany, ktorú zastupuje? Je mu príjemné, že väčšina štátov Únie, v ktorej dlhé roky pracoval, už avizovala podporu Guaidovi, ale Slovensko sa k tomu negatívne vymedzilo? Svojou kandidatúrou za túto stranu aj on sám legitimizuje takéto konanie. Navyše, ani on sám nevystúpil na barikády a nevyhranil sa proti tej vetve Smeru, ktorá tu blúzni niečo o stíhačkách.

A keď už sme pri tých stíhačkách, ktoré ostentatívne spomenul bývalý viacnásobný premiér tejto krajiny, tak prečo tento premiér nevyskakoval dva metre od zeme, keď minulý rok prebiehal nákup 14 stíhačiek pre našu armádu? Veď z kokpitu stíhačky sa predsa problémy nevyriešia. A ešte k tomu americkej. Tak načo sme minuli toľko peňazí na ich nákup, keď nebudeme riešiť žiadne problémy? Doma ich máme predsa požehnane a časť tých peňazí by sa zišla v iných rezortoch. Bolo by úsmevné analyzovať tieto otočky o 180 stupňov, vtedy keď to niektorým vyhovuje, ale nachádzame sa v dobe, keď to veľmi do smiechu už nie je.

Zaráža ma, ako je okolo tejto udalosti ticho. Len na pár krátkych správ sa tejto téme média príliš nevenujú. Rozumiem, že posledné dni sú príliš hektické a nie je asi v silách novinárov robiť prvotriednu kauzu zo všetkého, lebo tých tém máme neúrekom. Kvôli jednému kandidátovi, ktorého meno sa prekrýva aj s touto kauzou, sa tu kriví Ústava, pošliapavajú sa všetky morálne i formálne pravidlá.  Polovica Slovenska si bude odvčera pri čísle 13,5 všetko zaokrúhľovať na 15, veď prečo nie, keď nám bývalý premiér ukazuje, že sa to tak má robiť. Popritom sa zaoberáme sa mäsom z Poľska, nadmerným a nešetrným výrubom slovenských lesov, nezmyselnosťou obedov "zadarmo", neschopnosťou porátať body a zodpovedne vyhodnotiť projekty. Však načo, veď ide len o pár miliónov, a aj tak sa dá vyhovoriť na GDPR, takže netreba ani vedieť rátať, keď idete do komisie schvaľovať takéto projekty. Vyšetrovateľom sa tu berú spisy, aby sa vraj zabránilo únikom informácií. A pri takejto koncentrácií silných tém človek ani nestína vnímať či už Glváč mal tlačovku. Mal? Vysvetlil akým spôsobom komunikoval cez tretie osoby a posielal "svojky"? 

Tak možno popri tom všetkom je téma nejakej Venezuely a nejakých dvoch revolucionárov a bojovníkov za nič nerobenie počas celého života nepodstatná. Lenže netreba zabúdať, že o čo tu ide. Aj my sme súčasťou toho "liberálneho Západu", na ktorý tak účelovo frfľal predseda Smeru. Áno, ak si pod pojmom "liberálny Západ" predstavíme technologicky a hodnotovo vyspelý svet, tak tam určite patríme. A ako súčasť tejto privilegovanej vrstvy by sme mali vedieť prevziať v takýchto chvíľach zodpovednosť a aspoň formálne podporiť slabších. Menej šťastnejšie krajiny, ktoré nie sú na tom tak dobre ako my. Veď ani o nič iné nejde, len vyjadriť podporu.

Nie nepredstavujme si to tak, že vo Venezuele všetci netrpezlivo čakajú či im z nejakého Slovenska, o ktorom mnohí nevedia ani kde sa nachádza, príde správa: "Sme s vami. Držíme vám palce." Nie na toto nečakajú. Ale keď si ľudia prečítajú menoslov krajín, ktoré im vyjadrili podporu, krajín, ktoré sa o nich zaujímajú a nie je im ľahostajné v akých hrozných podmienkach žijú,  a bude medzi nimi aj Slovensko, tak si môžu povedať: "Áno, síce neviem, kde to Slovensko je, ale je super, že aj napriek tomu nám vyjadrili podporu a chcú, aby sme sa aj my mali v našej krajine lepšie. Aspoň tak ako sa majú oni."

Veď nič také strašné sme nemali spraviť. Práve naopak, mali sme spraviť veľké gesto utrápenému národu. Pridať sa k tým štátom, ktoré vyzývajú na nové, demokratické voľby v rozvrátenej krajine. Nech majú ľudia slobodu voľby. A keď by si vybrali za prezidenta hoc aj Che Blahu, tak to už bude ich voľba a ich osud. Ale nech majú tú možnosť. My by sme im ju nemali odopierať. Nechcem tu príliš rozoberať, ako žijeme na tejto úrovni aj na úkor chudobnejších krajín sveta. Preto máme morálnu povinnosť sa vždy v takýchto prípadoch postaviť na stranu či už utláčaných, slabších alebo len zamedziť nespravodlivosti, pokiaľ je to v našich silách. Ľudia vo Venezuele si zaslúžia dostať šancu zmeniť smerovanie svojej krajiny a je nás nectí, že im túto šancu odopierame.

Hrozím sa toho, že raz budeme aj my v takej situácii, že budeme zúfalo prosiť ten ostatný "liberálny Západ" o podobnú pomoc zvonka. O vyjadrenia, o signál, že niekto sa o nás zaujíma, že vie, čo sa u nás deje a nie je im to jedno. Hrozím sa tej chvíle, že aj my budeme raz opäť vysielať do sveta takýto signál SOS, a tí naši spojenci, s ktorými sme mali držať, sa ku nám zachovajú tak, ako sa my dnes chováme k tým, ktorí potrebujú počuť zase našu podporu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?