Chlap, ktorý v roku 2000 pri písaní svojej rigoróznej práce poprel všetky svoje predpoklady, túžby a kreatívne myšlienky. Potlačil v sebe všetko čo by ho posúvalo pracovať pre najväčšie kapacity v študovanom odbore. Nechcel vynikať, chcel len zapadnúť. Tak ako ostatní. V kontexte tej doby, aby sme nezabudli. A tak napriek všetkým búrlivým myšlienkam, ktoré ho mohli jednoznačne odlíšiť a identifikovať od ostatných, radšej opajcol svoju rigoróznu prácu z 5, slovom piatich rôznych odborných kníh. Ale!!!
Možno to ani nebol on a my mu tu strašne krivdíme. A on to cíti, vníma a nevie ako sa má proti tomu brániť. Nevie nájsť tie správne slová, ktoré by vyjadrili to, ako to v skutočnosti bolo. Veď to možno okopčila tá Emília o rok predtým. Ako to mal on vedieť! V dobrej viere a presvedčení, to iba spravil podľa nej. Však jej na to nikto nič nepovedal, prečo by práve jeho verzia práce bola problémová. A tak sa možno nechal zlákať na čierne chodníčky. A pritom mohla byť jeho práca tak silno originálna, že až. Keby chcel.
A možno mu krivdíme opäť. Možno to nebolo ani takto. Vráťme sa späť k Emílii, ono to možno dala dokopy. Niekto to dal okopčiť pre kapitána. A kapitán sa k tomu už len prihlásil ako k svojmu dielu. Aby nemal toľko starostí. Veď zamýšľajme sa v kontexte tej doby...Pred rokom 2000 sa šepkalo, že príde koniec sveta, tak možno sa mu nechcelo terorizovať svoje mozgové bunky kvôli neistej budúcnosti. A tak si nechal pomôcť. Hrdo, odborne a slušne. A dôverujúceho a vo všetku slušnosť veriaceho Andreja Danka niekto obtiahol s tým, že mu tvrdil, že vypracovaná rigorózna práca je originál. A on žil v tejto dobrej viere 18 rokov, až kým ho nezačal obťažovať Denník N.
V nedeľnej relácii Na telo v televízii Markíza sa europoslankyňa za Smer Monika Beňová vyjadrila, že je na Dankovom rozhodnutí, či odstúpi pre kauzu rigoróznej práce. Tvrdí, že je to v prvom rade jeho problém a musí si ho vyriešiť sám. Zabúda, že je to problém celej spoločnosti, ktorá toleruje takéto postupy pri získavaní titulov aj do budúcnosti. Zabúda, že Danko nerobí hanbu len na Slovensku, ale aj v iných krajinách sveta, kde sa takýto ľudia s pochybnými titulmi vo verejných funkciách netolerujú.
Áno, v prvom rade je to problém v jeho hlavičke, no zároveň, keďže tento problém nedokáže dlhodobo vyriešiť, je na mieste uvažovať, či nie je potrebné podať mu pomocnú ruku. Tak ako v roku 2000, keď potreboval odbornú rigoróznu prácu. Teraz potrebuje slušnú radu. A tú mu môže dať napríklad aj taká skúsená europoslankyňa. Ak chce byť Andrej Danko slušný, je jediná možnosť, a to odstúpiť z pozície druhého najvyššieho ústavného činiteľa SR, v ideálnom prípade aj odchod z parlamentu, pretože, to čo tu predvádza Andrej Danko nemá v spoločnosti vyžadujúcej odbornosť a schopnosť prijať zodpovednosť za svoje činy, žiadne miesto.
Ku kauze rigorózky sa vyjadril aj poslanec Erik Tomáš zo Smeru.
"Smer-SD zahlasuje za program mimoriadnej schôdze, vyzval na to sám Danko. Ale o kvalite rigoróznej práce by nemali rozhodovať novinové články, ale odborníci a bola už zriadená komisia, ktorá to skúma," argumentoval Tomáš.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška tlmočil Dankove slová, že prácu treba posudzovať podľa parametrov doby, v ktorej ju Danko písal. "Zvolil postup, aký zvolil. Prácu urobil v dobrej viere a je presvedčený, že mal právo sa s ňou uchádzať o titul JUDr.," konštatoval.
A aby sme nezabudli, tak ku kauze rigoróznej práce svojho predsedu sa vyjadril aj Anton Hrnko. Svojsky, ale čo už. Aj takých máme poslancov.
„Ak ho chce dnes niekto posudzovať, koná nezákonne. Neviem, ako komisia UMB z dvoch študentov a ľudí z úplne iných odborov tak môže činiť. Absentuje tu minimálne odbornosť pri jej kreácii,“ uviedol Hrnko.
Vidíte pán Danko i pán Tomáš, nepodporujte svojimi vyhláseniami nezákonné konanie. Nerúhajte sa proti pánovi Hrnkovi, beda vám.
Už len posledné zhrnutie. Máme tu rigoróznu prácu podozrivo podobnú s textami z piatich odborných kníh. Máme tu stratenú rigoróznu prácu s rovnakým názvom a rozsahom strán, ktorá vznikla o rok skôr ako tá inkriminovaná. Bohužiaľ, nevieme kde sa teraz nachádza. Potom tu máme prácu s rovnakým názvom ako tieto dve, jediný rozdiel je, že táto tretia práca má o dve strany naviac. A dal si ju pre istotu utajiť. Máme tu predsedu parlamentu, ktorý buď nedokáže nabrať odvahu odstúpiť zo svojej funkcie, alebo ani nechápe čo sa vlastne deje a prečo všetci tí neprajní ľudia od neho niečo chcú. Máme tu jeho straníckych kolegov, ktorí nepriamo tvrdia, že v tej dobe sa takto kopčili práce bežne. To by bolo aj vysvetlením prečo je krajina v takom bahne. Ono to je totiž tak, že keď sa niekto hrá na lekára, tak sa to raz pokazí a niekomu bude ublížené. Keď sa niekto hrá na ekológa, tak sa pravdepodobne udeje veľa neekologických udalostí, za ktoré bude zodpovedný. A keď sa niekto hrá na právnika, chce hrdo, odborne a slušne robiť zákony a viesť krajinu, tak to raz musí dopadnúť veľmi zle. Ani nie tak pre daného človeka, ako pre krajinu, ktorú sa svojou trúfalosťou snažil meniť podľa svojich neodborných myšlienok.
Vráťme sa k myšlienkam Antona Hrnka, podľa ktorého je komisia na ktorú sa spolieha Andrej Danko neodborná. A možno aj nezákonná, ale to by si mal Hrnko ešte preveriť. Dôležité je, že Anton Hrnko označil komisiu na vyhodnotenie ktorej sa spolieha jeho predseda, že mu zachráni kožu, za závadovú. Takže v prípade, že sa komisia zhodne na tom, že Dankova rigorózka bola napísaná hrdo a odborne, tak dúfam, že Hrnko jej výsledky právne napadne. Bolo by neférové voči všetkým férovým študentom, aby bol niekto na verejnosti ospravedlnený na základe nelegálnej komisie.
Ešteže má tento človek takých dobrých parťákov vo vlastnej strane, keď ho jeho ostatní koaliční partneri nepodržia a nepodajú chudákovi ruku. Preto je dobré, že Danko má Hrnka. Tak ako Pat mal Mata, tak aj títo dvaja sa vzájomne dopĺňajú a vedú svoj nerovný boj so všetkými zákernými poctivými doktorandmi, študentmi i laickou verejnosťou. Hrdo, odporne, neslušne. Bez kúska hanby a sebareflexie.
Najradšej by som tento článok ukončil tým, že dnes je konečne ten deň, kedy sa Slováci nemusia hanbiť za to akého majú predsedu parlamentu. Že poctiví študenti vysokých škôl nemusia pri mene Andreja Danka stískať päste a hromžiť na nespravodlivý systém. Že predsa len spoločnosť dostala pozitívny signál od "tamtých hore", že sa majú aj tamtí dole správať poctivo. Že nemajú podliehať dezilúzii o tom, že všetci sú zlí, bezcharakterní. Ale hoci Andreja Danka podporilo len 26 poslancov, on a jemu podobní to budú určite interpretovať ako víťazstvo a jednoznačnú podporu jeho osoby, však to už poznáme. Včera mal možnosť ukázať, že mu záleží na budúcnosti Slovenska a atmosfére v spoločnosti. Jediné čo ukázal, že má chuť písať ďalšie kapitoly dobrodružstiev pirátskeho kapitána, brázdiaceho svetové parlamenty a prednášajúceho dôležité prejavy. Bohužiaľ, teraz vieme, že človek, ktorý mal možnosť ovplyvniť pomery a rozmýšľanie ľudí na Slovensku je príliš slabý. Nevedomý. Nechápe, čo sa od neho čaká. Išiel do politiky, aby menil veci. Ale keď mal možnosť zadefinovať nové, prísnejšie parametre pre politickú kultúru na Slovensku prostredníctvom vyvodenia osobnej zodpovednosti, zlyhal na celej čiare. Nič nepochopil. Tento kompilát mohol skončiť aj slovami nejakého klasika. Žiaľ, skončí parafrázovaním pirátskeho kapitána. Ťažko sa reaguje na kapitána...
