Harry Potter, mladý čarodejnícky učeň nosiaci okuliare s okrúhlymi sklami a jazvou v tvare blesku na čele. S touto fiktívnou postavou vyrastala celá jedna generácia. A základy tohto príbehu namiešala spisovateľka J. K. Rowlingová v malebnom Porte. Ako človek ovplyvnený čarodejníckou ságou som nemohol odolať vybrať sa v Porte na miesta, kde cítiť duch Harryho Pottera. Neviete, ktoré sú to? Poďte sa pozrieť so mnou.
J. K. Rowlingová bola osudom zmietaná Angličanka, ktorá si aj kvôli osobným, možno i finančným problémom zvolila odchod z krajiny a začala žiť v oveľa lacnejšom Portugalsku. Využila tu svoju prirodzenú znalosť anglického jazyka a vyučovala ho v škole. Popritom jej v hlave rástla myšlienka na napísanie knihy. Z tej myšlienky začal vznikať príbeh o mladom čarodejníckom učňovi, ktorého nazvala Harry Potter. Prvú knihu s názvom Harry Potter a kameň mudrcov väčšinou písala v jej obľúbenej kaviarni Café Majestic. Asi aj čarovne pôsobiaci interiér kaviarne prispieval k jej myšlienkam a aj vďaka nemu jej predstavivosť pracovala na plné obrátky. S mapkou z informačnej kancelárie v ruke, v ktorej som už mal miesto turistického záujmu predkreslené, som sa vybral hľadať legendárnu kaviareň.
Niekedy očakávam, že na danom mieste bude plno. Niekedy si zas myslím, že toto nikoho nezaujíma. Tu som predpokladal zlatý stred, ale rozhodne som nečakal, že pred kaviarňou budú ľudia stáť v 20 metrovom rade a čakať, kým sa vo vnútri alebo na terase uvoľní miesto, a oni si budú môcť dať kávu, alebo čaj, na mieste spojenom s mladým čarodejníkom. Najprv som sa prešiel ďalej po ulici, za pár minút som sa vrátil späť, ale veľmi som si nepomohol a tak som už ostal stáť v rade a čakať na svoju chvíľu. Tá nastala a ja som mal možnosť objednať si extra predražený čaj vo vnútri Café Majestic. Ale mohla by byť moja duša pokojná, ak by som si ten čaj nedal? Byť tak blízko takéhoto miesta, a len tak ho oliznúť, prejsť okolo neho a nesadnúť si dovnútra aspoň na niekoľko desiatok minút a nevstebať atmosféru miesta? To by ma asi mrzelo viac ako ten čaj, ktorý bol mimochodom veľmi lahodný. Vo vnútri hral klavirista, ľudia sa striedali pri stoloch, a tí, ktorí sedeli si obzerali zariadenie kaviarne. Len pre úplnosť, kaviareň otvorili v roku 1921, postavená je v belle epoque štýle a aj dnes si zachováva imidž dvadsiatych rokov minulého storočia.
Od kaviarne som sa presunul na iné miesto nasiaknuté čarodejníckou atmosférou. Tým miestom je kníhkupectvo Livraria Lella. Rodinné kníhkupectvo otvorené v roku 1906 sa stalo vďaka knižnej sérií slávnym, a bolo ocenené ako tretie najkrajšie kníhkupectvo sveta. Jeho interiér si takéto ocenenie určite zaslúži. Točitým schodiskom, ktoré sa nachádza vo vnútri budovy sa inšpirovala J. K. Rowlingová pri vymýšľaní pohyblivých schodov pre potreby čarodejníckej školy Rokfort. Pred budovu knižnice stáli desiatky ľudí a čakali na vstup. Ten bolo potrebné kúpiť vo vedľajšom vchode. Pracovníčka ma upozornila, že si svoj ruksak musím odložiť do skrinky a vyzdvihnem si ho po skončení prehliadky. Pri odkladacích boxoch sa nachádzala maketa vozíka na ktorom Harry tlačil svoje veci po vlakovom nástupišti. Interiér samotnej budovy bol čarovný, rovnako ako aj výrazné červené schody.
Stál som dole pod nimi a čakal kedy zvrchu prikráča chlapec s jazvou na čele a čarodejníckym prútikom v ruke. A za ním sa bude valiť jeho kamarát a večný smoliar Ron s kamoškou Hermionou. Ich som sa nedočkal, ale hore i dolu sa promenádovalo množstvo návštevníkov. Bolo takmer nemožné, odfotiť schody bez ľudí.
Pomalým krokom som prechádzal popri regáloch s knihami, ktoré boli zoradené do oddelení podľa najčastejšie používaných jazykov. Pokým som si v kúte s anglickou literatúrou prezeral knihy, z ktorých som si vyberal potencionálny suvenír, hneď vedľa mňa som počul známu reč, češtinu. Vždy ma takéto stretnutia na cestách vedia potešiť. Preto som sa popri počúvaní rozhovoru mamy s dcérou v duchu usmieval a vychutnával si krásny český jazyk. Keďže máte nárok premeniť výšku vstupného na zľavu na hociktorú knihu z kníhkupectva, tým pádom sa môžete rozhodnúť, či necháte na mieste len výšku vstupného, alebo si doplatíte pár eur a odnesiete si so sebou aj knihu. Po dlhom a náročnom výbere som si domov odnášal Troch mušketierov od Alexandra Dumasa st. v anglickom jazyku. No poďme ďalej, aby sme v tom kníhkupectve nezapustili korene.
Hoci sú práve tieto dve miesta v Porte opisované vyššie najviac spájané s Harrym Potterom, nie je to celkový výpočet zaujímavostí, ktorý sa dá v meste nájsť. S knižnou sériou sa spájajú i portskí študenti. Práve ich vzhľadom sa spisovateľka J. K. Rowlingová inšpirovala pre potreby svojich kníh. Študenti v Porte nosia dlhé čierne uniformy s kapucňami, v ktorých naozaj vyzerajú tak trochu čarodejne. Preto ak stretnete v uliciach Porta takúto skupinu mladých ľudí, nemyslite si, že idú na maškarný ples. Nejdú ani z natáčania nového dielu Harryho Pottera. Len si vykračujú na svoju univerzitu.
Hovorí sa, že Portugalci milujú mýty. Spisovateľka J. K. Rowlingová počas svojho života v Porte navštevovala aj park Jardins do Palacio de Cristal. A takisto aj tu, v objatí zelene, napísala niekoľko kapitol. Pri prechádzkach týmto parkom sa jej vraj v hlave tvorili obrazy Zakázaného lesa, kde Harry a jeho priatelia chodili kŕmiť a hľadať rôzne fantazijne zvery. V skutočnosti však park nie je vôbec taký strašidelný ako je vykreslený v knihe, a je to, ako inak, vhodné miesto na návštevu či už turistov alebo domácich obyvateľov.
Verte či neverte, v Porte sa dajú nájsť miesta s čarodejníckym puncom. Dýchajúce, pulzujúce tajomnom, mágiou. Stačí si len obliecť neviditeľný plášť a nikým nepoznaný a nevidený sa vydať na potulky mestom. A ktovie, možno tam stretnete aj študentov čarodejníctva, alebo aj profesora Dumbledora. A kto neverí, nech tam hneď beží.
