reklama

O paleontologickom nálezisku v Martine

Pred takmer dvomi týždňami sa v Pravde objavil článok o paleontologickom nálezisku v Martine. Keďže ma na túto zaujímavosť upozornili, išiel som sa pozrieť na miesto a pátral som po detailnejším informáciách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na začiatok môžem pridať link na článok:
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/482239-zasypu-v-martine-skameneliny-odpadkami/

Lokalita nálezu sa nachádza na západnom okraji mesta Martin, za budovami martinskej teplárne, areálom bývalého ZŤS, neďaleko odkaliska, vedľa časti zvanej Bambusky. Dlhé roky sa v tesnej blízkosti týchto priestorov naváža odpad nielen z Turca, ale aj z Liptova, pretože pozemok patrí spoločnosti Brantner Fatra s. r. o., ktorá ho využíva ako skládku nie nebezpečného odpadu. Toto miesto má však dlhšiu a zaujímavejšiu históriu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto územie bolo od roku 1878 využívané ako lom pre tehelňu, známu pod názvom Schulzova tehelňa. Koncom 19. storočia patrila martinská tehelňa medzi 10 najefektívnejších na vtedajšom území Slovenska. V prvopočiatkoch bolo dolovanie tehliarskej suroviny ručné, po roku 1924 sa závod zmechanizoval a tým sa aj rozšíril sortiment výrobkov. Závod bol len sezónny, pričom pracovná doba trvala 12 hodín a pracovalo sa od apríla do októbra. Po II. svetovej vojne sa prešlo na celoročnú prevádzku. Okrem kruhovej pece boli v podniku sušiarne, prípravňa, lisovňa a čerpacia stanica. Výrobným artiklom boli dierované pálené tehly, tvarovky, drenážne rúrky a glazované obkladačky. V roku 1992 vznikla nová firma Tehelňa Martin a.s., ktorú v roku 2005 prevzala firma Wienerberger Slovenské Tehelne a sporadicky sa v nej ťažilo ešte pár rokov. Posledné roky je miesto lomu nevyužívané. Na južnej strane tehelne sa za ten čas rozpínala skládka odpadu. V roku 2009 bola podaná žiadosť na rozšírenie skládky nie nebezpečných a nebezpečných odpadov do priestoru lomu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V priebehu letných mesiacov roku 2018 sa spoločnosť Brantner Fatra s. r. o. pustila do rozširovania priestorov skládky odpadov. Lokalita, ktorá slúžila ako lom sa začala upravovať pre potreby budúceho skládkovania. Do priestorov nabehli ťažké mechanizmy, ktoré terasovité etáže lomu postupne rozbili. A len vďaka tejto aktivite sa na povrch dostali nálezy, ako zuhoľnatené šišky, ktoré by inak ostali pochované v kusoch kameňa. Dĺžka jednotlivých lomových stien, ktoré tvorili terasy bola od 8 m do 30 m. Výška stien kolísala od 1,5 – 8 metrov v najvyššej časti. Celá lomová dobývka bola na povrchu silno deštruovaná dažďovou činnosťou. Po geologickej stránke patria predmetné sedimenty do martinského súvrstvia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Priestor bývalého lomu je už upravený pre potreby skládkovania. Vzadu sa nachádza časť určená na vedecko-náučné účely.
Priestor bývalého lomu je už upravený pre potreby skládkovania. Vzadu sa nachádza časť určená na vedecko-náučné účely. (zdroj: M.CH.)

Vráťme sa však ďaleko do minulosti. Pred 10 až 13 miliónmi rokov sa na území dnešného Turca rozprestierali bažinaté až lesné spoločenstvá. Zvyšky rastlín z tohto obdobia sa u nás našli buď v podobe odtlačkov alebo v podobe zuhoľnatených či skamenených zvyškov rastlín. Najčastejšou formou nálezu v Turci sú odtlačky. V oblasti tehelne bolo pravdepodobne jazero, alebo viacero menších vodných plôch, kde v tom čase rástli ihličnany. Tým sa dostávame k tomu, že sa v tejto lokalite našlo množstvo zachovalých odtlačkov borovíc. Z oblasti Martina sú známe nielen pomerne masívne zuhoľnatené konáre a korene drevín, ale aj celé pne mohutných stromov, alebo naopak aj taká jemná časť ihličnanu, akou je šiška borovice. Ich výnimočnosť spočíva hlavne v tom, že sa zachovali v rastovej pozícii, čiže v pozícii v ktorej zahynuli, čo je výnimočné v rámci územia celých Západných Karpát. V Múzeu Andreja Kmeťa v Martine sa nachádza krásne zachovaná, 10 miliónov rokov stará zuhoľnatená šiška borovice, ktorá sa práve našla v priestoroch spomínaného náleziska, no nie je to žiadna novinka. Našla sa tam už pred deviatimi rokmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Najviac zachovaná zuhoľnatená šiška, ktorá je umiestnená v Múzeu Andreja Kmeťa v Martine.
Najviac zachovaná zuhoľnatená šiška, ktorá je umiestnená v Múzeu Andreja Kmeťa v Martine. (zdroj: Archív Andreja Bendíka.)

Za jej objavenie vďačia v Múzeu Andreja Kmeťa viacerým faktorom. V prvom rade zastaveniu ťažby pre účely tehelne. V prípade, že by ťažba pokračovala, paleontológovia a pracovníci z múzea by sa k týmto nálezom nedostali. Pre ťažiarsky priemysel je takýto materiál len nevyhovujúcou súčasťou, ktorá im narúša kvalitu dolovaného kameniva. V druhom rade by sa nielen k tejto šiške, ale aj k ďalším nálezom, ktoré si do múzea odniesli v priebehu tohto roku nemohli dostať, z dôvodu, že všetky nálezy boli súčasťou veľkých masívov, stien, ktoré tvorili terasy. Bez použitia výkonnej techniky a rozbitia týchto skalných stien by sa k tomuto nálezisku nik nedostal. Tretím faktorom je, že spoločnosť Brantner Fatra s. r. o. potrebovala rozšíriť priestory aktuálnej skládky odpadu, aby sa zabezpečilo skládkovanie aj na ďalšiu dekádu, a keďže nálezisko je v jej tesnej blízkosti, tak sa pustili do potrebných úprav terénu, ktoré zahrňovali aj odstránenie stien lomu.

Po vzájomnej dohode so zástupcami odborníkov spoločnosť Brantner vyšla v ústrety tým, že určitá časť lokality sa vymedzí na vedecko-náučné účely. A na zvyšnom území sa bude rozširovať skládka podľa plánu. Vyťažený a rozdrobený skalný masív následne pracovníci odviezli do vopred určenej časti, vyhradenej na vedecké účely (napríklad aj ako miesto na exkurzie pre žiakov). Tam počas letných mesiacov chodilo viacero nadšencov histórie a zberačov, ktorí si z veľkej kopy skál odnášali rôzne skameneliny. Či už odtlačky šišiek, alebo lastúrniky, ulitníky zuhoľnatené konáre či odtlačky listov. V našich končinách kedysi rástli aj také pre nás v tejto dobe exotické stromy a rastliny ako platan, pistácia alebo avokádo.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Autor: Michael Formica. Zdroj: www.flaminiaedintorni.it)

V aktuálnej fáze je už terén upravený a pripravený na pokládku drenáže a izolačných fólií. Kopa kameňov je už preriedená a k ďalším nálezom je potrebné veľké kladivo alebo iná technika, pretože tie menšie, ľahko dostupnejšie nálezy a kusy sa už minuli. Keby však niekto odkryl pôdu trebárs o kilometer ďalej, aj tam je veľká pravdepodobnosť, že by sa objavilo podobné nálezisko. Výnimočnosť tohto náleziska spočívala v tom, že skameneliny sa nachádzali vo veľkom množstve na relatívne malej ploche a zároveň v tom, že nikde na Slovensku sa celé šišky nenašli v takom množstve ako práve v Martine. Známe náleziská skamenelín sú aj v iných lokalitách Turca, napríklad na Bystričke, alebo pri Slovenskom Pravne. Martin vďaka tomu zažil počas leta „paleontologický Klondike“ a ľudia, ktorí sa o problematiku zaujímajú si našli viacero zaujímavostí do svojich zbierok.

Kopa z ktorej si viacero nadšencov histórie odnieslo cenné úlovky, skameneliny.
Kopa z ktorej si viacero nadšencov histórie odnieslo cenné úlovky, skameneliny. (zdroj: M.CH.)


Za odbornú spoluprácu na tomto článku patrí vďaka Andrejovi Bendíkovi, vedúcemu pracovníkovi z Múzea Andreja Kmeťa v Martine. A za upozornenie na tému prostredníctvom emailu ďakujem človeku, ktorého sa to týka.

Maroš Chmúrny

Maroš Chmúrny

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu