Arena da Amazônia - brazílsky gól do vlastnej brány

Autor: Maroš Chmúrny | 18.7.2018 o 12:55 | (upravené 21.7.2018 o 22:09) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  3039x

Pred štyrmi rokmi organizovala MS vo futbale krajina 5-násobných šampiónov tejto najpopulárnejšej hry, Brazília. Pri tejto príležitosti postavili a zrenovovali 12 futbalových štadiónov. Jeden z nich sa nachádza aj v meste Manaus.

Manaus je brazílske mesto tesne pod ústím rieky Rio Negro do rieky Amazon. V minulosti to bolo bohaté mesto, ktoré profitovalo z vývozu kaučuku. Z týchto čias ostal len pamätník - Teatro Amazonas. V Manause teraz žije okolo 1 580 000 obyvateľov. A v tomto meste v srdci Amazónie sa nachádza aj štadión, ktorý dostal meno Arena da Amazônia, s kapacitou pre 44-tisíc divákov.

Keď sa v Brazílii rozhodovalo o tom, ktoré mestá budú hostiť futbalové majstrovstvá sveta, málokoho v krajine by napadlo, že jedným z dejísk šampionátu bude aj mesto Manaus. Nie ani tak kvôli tomu, že by to bolo malé mesto. Dôvodom je skôr to, že mesto v Amazonskom pralese má nevhodné proporcie, príliš teplá, vlhká klíma a minimálne futbalové zázemie. Priemerná teplota v júni/júli sa pohybuje na úrovni 26 °C a vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 82%. Ale tí, čo mali kľúče od miešačky rozhodli, že v tomto meste bude stáť krásny, moderný štadión a hotovo. A tak tam stojí.

Výstavba štadióna začala v roku 2010 na mieste bývalého mestského štadiónu. Dokončený bol v roku 2014, pred majstrovstvami sveta. Na jeho výstavbu bolo použitých 270 miliónov amerických dolárov. Materiál sa dovážal na lodiach z Európy. Pri výstavbe zahynuli traja robotníci. Plusom je, že až 95% odpadu, ktorý ostal po demolácii starého štadióna sa zrecyklovalo. Pri stavbe štadióna sa myslelo aj na ekologické aspekty. Architekti navrhli systém na zachytávanie dažďovej vody, nainštalovalo sa zariadenie na čistenie dažďových vôd, aby sa využili miestne zdroje v podobe častých dažďov a znížila spotreba pitnej vody.  Keď je to potrebné, tak sa zachytenou vodou polieva trávnik. Zároveň je celá konštrukcia uspôsobená tak, aby  prebiehal proces prirodzeného vetrania, ktoré znižuje spotrebu energie. Táto funkcia bola potrebná aj preto, že Manaus sa nachádza nielen v Amazónii, ale aj neďaleko rovníka, čo už samo o sebe vypovedá o teplotách v tejto časti Brazílie. Na minimalizovanie teplôt boli, okrem systému prirodzeného vetrania, pri konštrukcii použité rôzne triky, ako biely, reflexný exteriér, alebo relatívne veľké tienenie nad sedadlami. Samotný farebný dizajn sedadiel bol inšpirovaný miestnym ovocím. Papájou, mangom a ananásom. A to všetko preto, aby sa na štadióne sa odohrali štyri zápasy MS v roku 2014. Počas Olympijských hier v Riu 2016 sa na štadióne odohrali nejaké zápasy ženského futbalového turnaja.

Miestne futbalové tímy nepatria medzi brazílsku špičku. Nehrávajú žiadnu vyššiu ligu a majú svoje vlastné, menšie priestory. Preto je pre nich nepredstaviteľné a likvidačné, aby hrali svoje domáce zápasy na takom veľkom štadióne ako je Arena da Amazônia. Častým alternatívnym využitím pre futbalové štadióny býva aj organizácia koncertov. No aj pre tieto účely majú v Manause iné miesto. Neďaleko futbalového stánku sa nachádza sambadrome, kde sa uskutočňuje väčšina koncertov. A povedzme si aj náklady potrebné na prevádzku Areny da Amazônia. Mesačne je potrebných 205 000 dolárov. Pritom asi štvrtina obyvateľov mesta je extrémne chudobných, mnohí nemajú ani tečúcu vodu.

Akokoľvek sa pred MS 2014 v Brazílii špekulovalo, či budú štadióny hotové načas, či letiská, mestá a hotely zvládnu nápor turistov a či nie je krajina až príliš veľkou hrozbou, čo sa týka pouličnej kriminality, šampionát bol oslavou futbalu a ohlasy boli prevažne kladné. Krajina, ktorá vyhrala titul majstra sveta 5x, usporiadala veľkú oslavu tohto krásneho športu, ktorý hýbe masami ľudí. No prešiel mesiac, svetlá zhasli, oči celého sveta sa začali pozerať inými smermi. A niektoré štadióny prestali byť k úžitku. Okrem štadióna v Manause je takým aj štadión v hlavnom meste Brasília. Na prestavbu štadióna s názvom Estádio Nacional Mané Garrincha, bolo potrebných 900 miliónov dolárov. Donedávna to bola druhá najväčšia suma na svete spotrebovaná na výstavbu futbalového štadióna. Drahšie bolo už len legendárne Wembley v Londýne, ale teraz sa pridal aj novootvorený štadión Krestovskij v Petrohrade, ktorý zhltol od 1,3 až1,45 miliardy eur. Suma z rôznych zdrojov sa rôzni. Hlasy z ruského novinárskeho prostredia tvrdia, že na žiadnej stavbe sa nekradlo tak, ako na petrohradskom štadióne.

A aký účel plní štadión v hlavnom meste Brazílie s kapacitou pre 72 000 divákov? Keďže najlepší futbalový klub v meste hrá len štvrtú najvyššiu brazílsku súťaž, je pre neho neefektívne využívať taký obrovský a na prevádzkové náklady náročný štadión. Lopta sa tak po trávniku kotúľa len z času na čas. Väčšie využitie má plocha okolo štadióna. Slúži ako parkovisko autobusov. A vnútorné priestory slúžia ako kancelárie pre vládne úrady. Ľudia v meste Brasília sa hnevali už pri výstavbe štadióna. Podľa nich majú v meste mnoho problémov, počínajúc nekvalitnými nemocnicami, pokračujúc rovnako zastaralými a nedostatkovými školami, až po ďalšie problémy akými sú verejná doprava, či kriminalita. Tvrdia, že pohľad na obrovský vycibrený štadión je síce ohromujúci, no to je všetko, keďže štadión niekoľkonásobne presahuje úroveň ligy, ktorú miestny klub hrá. Miestnym ľuďom je ľúto, že peniaze, ktoré mohli zlepšiť život širokej vrstve obyvateľov, sú uväznené v stenách štadióna. Pre nich je to len obrovský biely slon.

V meste Cuiába sa nachádza štadión s názvom Arena Pantanal, ktorá bola čiastočne uzatvorená z dôvodu, že na jednom mieste sa objavili konštrukčné chyby. Do šatní sa nasťahovali bezdomovci. Viacero miest sa snažilo svoje štadióny predať súkromným spoločnostiam.
V meste Natal sa to podarilo. Súkromná spoločnosť teraz prenajíma štadión, ale nedokážu sa dostať zo straty. Štadión ponúkajú napríklad aj na narodeninové párty a svadby.  Arenu Pernambuco v Sao Lorenco da Mata napríklad prenajali na oslavu 15-ročného chlapca z bohatej rodiny. Arena Pantanal v meste Cuiabá sa využíva aj ako stredná škola.

Zaujímavosťou je aj to, že medzinárodná futbalová federácia FIFA požadovalo od Brazílie 8 štadiónov, spĺňajúcich ich štandardy. Ale samotní predstavitelia Brazílie trvali na tom, že pripravia 12 hracích miest. Tvrdohlavosť zainteresovaných ľudí zvíťazila a Brazília pripravila 12 štadiónov. No i proces ich výberu trval neuveriteľne dlho a existujú mnohé pochybnosti,no bez reálnych dôkazov, že ich výber bol politicky motivovaný. Čudné rozhodnutia spôsobili, že nové štadióny sa namiesto miest s veľkou futbalovou tradíciou ako Florianópolis, Belém a Goiânia postavili v spomínanom Manause v amazonskom pralese, alebo meste Cuiába.V konečnom dôsledku Brazília na výstavbu štadiónov minula 3,6 miliard dolárov.

V nedeľu skončili XXI. MS vo futbale v Rusku. Kontroverzné bolo udelenie organizácie majstrovstiev krajine, ktorá potláča ľudské práva a prenasleduje ľudí za kritický názor voči režimu. Ťažko sa dá relevantne ohodnotiť MS z pohľadu diváka, ktorý nebol priamo v dejisku a dianie sledoval od televízora. Jedine môžem povedať, že to vyzeralo, že domáci to organizačne zvládli. Z prenosov, alebo zo správ som sa v priebehu šampionátu nedozvedel o žiadnych incidentoch, ktoré by špatili tvár futbalového sviatku. Ale článok je hlavne o štadiónoch, tak môžeme zhodnotiť, že Rusi postavili na pohľad krásne futbalové stánky. Náklady sa samozrejme, tak ako aj v Brazílii, oproti prvotnému plánovaniu zvýšili. Najväčšiu pozornosť pravdepodobne vzbudil stánok v Jekaterinburgu. K nemu museli organizátori prirobiť dve dočasné tribúny, pretože kapacita miest na sedenie nespĺňala normy od FIFA. Po šampionáte sa tieto dočasné tribúny rozoberú. A teraz po skončení šampionátu sme si mohli prečítať, že pri štadióne vo Volgograde sa v deň finále, ktoré sa hralo v Moskve, po intenzívnom daždi prepadla zem.  Našťastie sa nikomu nič nestalo. Mimochodom výstavba štadióna si vyžiadala investíciu vo výške 255 miliónov dolárov.

 

Asi jedinou mimo-futbalovou medializovanou správou bolo vtrhnutie troch žien a jedného muža na trávnik moskovského štadióna Lužniki počas finálového zápasu. Natíska sa logická otázka, keďže  dané ženy by mali/mohli byť verejne známe(i keď zvyknú používať kukly, takže je možné, že moja teória nie je správna), ako je možné, že sa počas finálového zápasu dostali do priestorov štadiónu oblečené v policajných uniformách? Asi môžeme byť radi, že sa v priebehu iných zápasoch nestalo nič horšie. V slovenskom priestore sa viedla nepochopiteľná diskusia o víťazovi z Francúzska a pôvode reprezentantov tejto krajiny. Mňa okrem týchto skutočností zarmútila správa z Francúzska v ktorej sa hovorí o úmrtí dvoch fanúšikov, ktorí to pri oslavách prehnali a doplatili na to životmi. Pozitívnejšou správou je, že 19-ročný mladík Kylian Mbappé, ktorý bol jedným z ťahúňov francúzskeho výberu a získal ocenenie za najlepšieho hráča šampionátu, ukázal, že má srdce na správnom mieste a celý svoj zárobok z účasti na MS v Rusku venuje na charitu.

Organizátorom nasledujúcich MS v roku 2022 bude Katar. Opäť kontroverzný výber organizátora zo strany FIFA. Ešte snáď horší ako v prípade Ruska. Áno, nepochybujem, že krajina preinvestuje  do výstavby celej infraštruktúry miliardy. Nepochybujem, že tie štadióny budú minimálne také úchvatné ako v Brazílii a Rusku, ale stojí to za tú cenu? Potláčanie práv človeka, novodobé otroctvo, smrť z vyčerpania pri stavbe ultramoderných štadiónov na ktorých nebude mať kto po skončení majstrovstiev hrať... Stojí to za to? A je vôbec z morálneho hľadiska správne takéto majstrovstvá z pozície bohatých Európanov a Američanov sledovať? Téma Katar, by sama o sebe mohla byť témou na iný, samostatný článok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?