Olomouc a Helfštýn

Autor: Maroš Chmúrny | 26.6.2018 o 10:47 | (upravené 18.1.2019 o 9:23) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  874x

Mesto Olomouc je doslova prepchaté zaujímavými stavbami. No a neďaleko Olomouca sa nachádza zrúcanina hradu Helfštýn, ktorý patrí medzi najväčšie hrady v Českej republike.

V Olomouci som prespal jednu noc, preto som mesto pozrel len tak zľahka. Nedostal som sa do parkov, či iných okrajových častí. Zato pozrieť si malebné centrum, nie je žiadny problém, pretože sa rozprestiera na neveľkej ploche. Olomouc má i zaujímavú históriu, pretože v stredoveku bol centrom Moravy a do 30-ročnej vojny tretím najväčším mestom patriacim pod Českú korunu. Dnes je sídlom arcibiskupstva a tiež centrom pravoslávnej cirkvi na Morave. Olomouc je taktiež známy svojimi historickými pamiatkami, pričom historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou, ktorá je druhá najvýznamnejšia v Českej republike, hneď po pražskej. Mesto je okrem toho aj rajom pre študentov. Zhruba pätina obyvateľov mesta a možno aj viac sú študenti. V Olomouci sídli druhá najstaršia univerzita v Česku- Univerzita Palackého.

Vždy keď prichádzam alebo odchádzam z Prahy a kráčam po hlavnej železničnej stanici, tak sa pozriem hore, v mieste, kde sa nachádza historická Fantova budova. A všímam si aj ľudí, ktorí kráčajú predo mnou a ktorí si tiež nájdu vo svojom ponáhľaní sa tú malú chvíľku na to, aby zdvihli hlavu hore a pozreli si tú nádheru. Aj v deň keď som prichádzal z Karlštejnu späť do Prahy, som videl mladú ženu, ktorá zdvihla hlavu. Cestovali sme vlakom spoločne, a ako sme kráčali preč od koľají, tušil som, že táto žena sa pozrie nahor. Pozrela. Aj cestou do Olomouca som pred sebou videl aspoň dve hlavy, ktoré vedeli, kam sa majú pozrieť. Toto ma vždy vie potešiť. Podľa tohto jednoduchého úkonu, viem hneď určiť, že tento človek má dobré srdce. No aby tento odsek dával význam, musím povedať, že aj v Olomouci som videl pekne maľovanú stenu na železničnej stanici.

Ubytoval som sa v pekne zariadenom hosteli. Budova v minulosti slúžila ako vojenské kasárne a kuchyňa. To bolo ešte za čias Márie Terézie. Stavba má tvar polygonálneho bastiónu a dnes je vkusne prerobená a slúži viacerým majiteľom/užívateľom.

Taký osobitný šarm dávajú každému mestu aj električky.

A takmer v každom meste nájdeme nejaké grafiti, alebo pokreslené budovy, nech sa to už volá umenie, alebo hocijako inakšie. Preto ani Olomouc nie je výnimkou.

Najznámejšou pamiatkou tohto mesta je Stĺp Najsvätejšej Trojice. Monument bol postavený v rokoch 1716-1754. Jeho hlavným účelom bola okázalá oslava katolíckej cirkvi a viery, čiastočne vyvolaná pocitom vďačnosti za skončenie moru, ktorý zasiahol Moravu v rokoch 1714 až 1716. Na monumente pracovali výlučne miestni majstri z Olomouca, preto je aj symbolom patriotizmu. Stĺp meria 32 metrov a v spodnej časti je kaplnka, ktorá je pre turistov prístupná počas letnej sezóny od 10:00 do 15:00. Je to najväčšie zoskupenie barokových sôch v jednej skulptúre v strednej Európe. Od roku 2000 je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Jedinečnými pamiatkami mesta Olomouc je súbor šiestich barokových fontán. Predstavujú jeden zo základných prvkov určujúcich tvár mesta. Pri tvorbe fontán sa ich výrobcovia inšpirovali antickou mytológiou. Súbor fontán dotvára nová, siedma fontána s názvom Arionova, ktorej autorom je sochár a olomoucký rodák Ivan Theimer. Námetom výzdoby tejto fontány je antická povesť o spevákovi Arionovi, ktorého zachránil z morských vĺn delfín, prilákaný jeho spevom.

 

Neptúnová fontána na Dolnom námestí je prvou a najstaršou v meste. Zhotovili ju v roku 1683.

Fontána Tritónov sa nachádzala neďaleko môjho ubytovania. Dozvedel som sa, že táto fontána je umeleckou obcou najviac cenenou fontánou v meste. Zhotovená bola známym olomouckým mešťanom a kamenníkom Václavom Renderom v roku 1709. No samotné súsošie Tritónov pochádza od neznámeho majstra. Pôvodne sa nachádzala na inom mieste, ale z dôvodu dopravných zmien bola v roku 1890 prenesená na súčasné miesto na námestie Republiky.

Olomouc som si vybral aj preto, že som ho považoval za dobrý východiskový bod na výlet na zrúcaninu hradu Helfštýn. Z vlakovej stanice v Olomouci som sa odviezol do Lipníku nad Bečvou. Odtiaľ mi išiel autobus do dedinky Týn nad Bečvou, ktorá sa rozprestiera pod hradom. Je tu však aj možnosť ísť po značkovanej trase cez polia už z Lipníka nad Bečvou, čo samozrejme výlet predĺži o niekoľko kilometrov. Na zastávke v Lipníku som sa dal do reči s miestnym dôchodcom, ktorý išiel navštíviť svoju dcéru s rodinou. Aj počas cesty v autobuse sme sa bavili o hrade Helfštýn, ale aj o iných českých hradoch. Medzi rečou mi utrúsil, že nemám ísť ku hradu Helfštýn skratkou, ale mám radšej pokračovať tradičnou cestou. Z autobusu som vystúpil spoločne s päťčlennou skupinou pozostávajúcou z otca, dvoch detí a starých rodičov. Celú cestu kráčali kúsok predo mnou, preto, keď sa vybrali za posledným domom v dedine doľava, strmo nahor a starý otec rozprával vnúčatám, že "decká, tadiaľto sme chodili ako srnky, keď sme boli mladí", tak som sa pobral za nimi. V hlave mi vtedy zasvietila signálna kontrolka: "spomeň si, čo ti povedal pán v autobuse, nechoď skratkou". No ale možno toto nie je tá skratka, ktorú myslel. Veď tadiaľto idú starí ľudia a aj deti, tak prečo by som ich nenasledoval.

Párkrát som toto rozhodnutie oľutoval, ale nakoniec sme všetci bezpečne vyšli na lúku pri hrade.

Helfštýn vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou v poslednej štvrtine 13. storočia a jeho zakladateľom a zároveň prvým majiteľom bol Friduš z Linavy. Bol to sliezsky šľachtic, ktorý sa zmocnil v tomto kraji časti majetku pánov z Drahotuš a na najvyššom kopci nad riekou Bečva vybudoval malý hrad s oválnym pôdorysom. Jeho pôdorys činil asi 50 m na dĺžku a 30 m na šírku, pričom už v prvotnej fáze bol opevnený silnou obrannou hradbou a obohnaný priekopou. Na severnej strane bol umiestnený jednoduchý hradný palác. Po roku 1312 sa majiteľom hradu stáva Vok I. z Kravař. Najvýznamnejším vlastníkom z tohto rodu bol Lacek z Kravař, ktorý sa pustil do rozsiahlych stavebných úprav.  V tomto období pribudla aj hradná kaplnka. Lacek z Kravař bol rešpektovanou postavou, patril k aktívnym stúpencom reformného hnutia a tiež k ochrancom Jana Husa. Hrad ostal vlastníctvom rodu Kravařovcov do roku 1434. Od tej doby mali hrad vo vlastníctve viaceré rody, ktoré ho postupne upravovali a prestavovali podľa svojich a dobových predstáv. Medzi rokmi 1618-1321 slúžil hrad ako pokladnica, ktorú strážila malá vojenská posádka. Po 30-ročnej vojne mal byť hrad zbúraný, lebo Ditrichštejnovia mali obavy, že by mohol padnúť do rúk prípadného nepriateľa. Pomerne rozsiahle demolačné práce sa udiali v roku 1656. Neskôr bol hrad opäť pozvoľne opravovaný, no v roku 1817 bola veľká časť hradu zničená delostreleckou paľbou. Odvtedy hrad už iba chátral až do roku 1911, kedy začali opravné práce. Rekonštrukcia hradu prebieha aj v dnešných dňoch, podarilo sa urobiť veľký kus práce.

Na veľkom nádvorí sa nachádza reštaurácia, drevený stánok s rýchlym občerstvením, i zmrzlina.

Pobral som sa do severnejšej časti hradu, kde sa nachádza Husitská veža. Tá bola vybudovaná v 20-tych rokoch 15. storočia. V rokoch 1986-1987 bola opravená a v roku 2002 bolo do veže osadené schodisko. Na vyhliadkovú plošinu vedie 76 drevených schodov a je odtiaľ krásna vyhliadka.

V tejto časti hradu prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce.

Výhľady do okolia z vyhliadkovej plošiny v Husitskej veži.

Najznámejším a najnavštevovanejším podujatím, ktoré sa na hrade každoročne odohráva je Hefaiston. Je to festival umeleckých kováčov. Preto sa aj v areáli hradu nachádza množstvo kováčsky ladeného zariadenia a veľa kovových postáv, ktoré sa narodili v ohni.

Pri návrate do dediny som zvolil chôdzu po asfaltke. Prechádzal som aj popri dlhej vonkajšej stene hradu.

Keďže bola nedeľa, ani tých autobusových spojov nejazdilo z dediny Týn nad Bečvou veľa. Konkrétne mal som jedinú možnosť ako sa dostať späť do Olomouca rovnakou líniou ako som prišiel. Na ulici, kde sa nachádzala zastávka autobusu som stretol dve tínedžerky. Stáli asi 30 metrov od zastávky a rozprávali sa, že práve teraz, keď chcú ísť do Lipníka, tak nič nepôjde. Dohadovali sa, či idú stopovať, alebo pôjdu smutné domov. Nevyhovovalo mi, že teraz autobus nepôjde, pretože som mal asi posledných 20 minút do odchodu vlaku z Lipníka do Olomouca. Inak som mal iba časovo náročnejšie varianty s presunom cez iné miesta. Jedinou možnosťou ako stihnúť vlak ostalo stopovanie, preto som hneď pri najbližšom prichádzajúcom aute zdvihol prst a auto zastalo pri krajnici. Zistil som, či vodič ide cez Lipník nad Bečvou a na moje šťastie išiel. Pribrali sme ešte aj tie dve tínedžerky, ktoré stáli neďaleko.  Čakali len na to. Okamžite pribehli a spolu s vodičom a jeho mladým synom sme vyrazili na cestu. Konverzovali sme a pred koncom cesty sa otec spýtal svojho syna, či rozumie akou rečou ten ujo (ja) rozpráva. A syn hrdo odpovedal: "Áno, rozumiem. Veď pozerám slovenských youtuberov." Dievčatá sme vysadili v centre, mňa na železničnej stanici. Vlak som stihol, výlet sa vydaril.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy treba mať test a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Navaľnyj sa vrátil do Ruska, na letisku v Moskve ho zatkli

Ruský líder sa vrátil do vlasti po piatich mesiacoch.


Už ste čítali?