Veľké problémy malej krajiny

Autor: Maroš Chmúrny | 24.3.2018 o 10:00 | (upravené 24.3.2018 o 14:32) Karma článku: 4,55 | Prečítané:  517x

O malej krajine, kde žijú ľudia s veľkým srdcom, no tak ako je pre nich to srdce požehnaním, je pre nich aj prekliatím.

Na Slovensku máme nielen politickú krízu. V kríze sa nachádza celá spoločnosť, ktorá je rozdelená do viacerých táborov. Vášnivo diskutujeme, hľadáme riešenia akým smerom sa naša krajina bude uberať. Smerovanie našej malej krajinky je dnes veľmi otázne a netušíme, čo prinesie budúcnosť. V kontexte celosvetových problémoch však tie naše vyzerajú mimoriadne trápne a nehodné vyspelej krajiny.

Pred všetkými národmi na našej planéte stojí obrovská úloha. Udržať na nej život. Ekológia a ochrana životného prostredia sú tými podstatnými témami, ktoré by dnes vyspelé štáty mali riešiť. To, že donedávna sa len šepkalo o tom, že tie zdravé ryby, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny, žerú plasty plávajúce v mori, tak dnes to už máme potvrdené. V nejednej rybe sa našli mikročastice plastov. Vo vode hlavne v juhovýchodnej Ázii plávajú milióny ton plastov, lebo miestni obyvatelia nevedia čo s nimi. V nedávnom teste balených vôd sa v mnohých celosvetovo predávaných vodách našli mikročastice plastu. Ani Evian, obľúbená voda snobov nevyšla z testu s čistým štítom.

Obrovským problémom je Čína. Táto najľudnatejšia krajina potichu ekonomicky ovládne celý svet. A celá Európa sladko spí, medzi inými aj naše Slovensko. Čína, krajina o ktorej sme si ešte donedávna rozprávali balady o "fejkových" a šmejdových výrobkoch nám všetkým čoskoro ukáže dlhý nos. Investori skupujú európske firmy ako Pirelli, Krauss Maffei alebo Baumit. A to sú len tie najznámejšie, kde už figurujú čínske peniaze. Číňania chystajú megaprojekt novej Hodvábnej cesty, ktorá spojí Áziu a Európu. Dôvodom je zrýchlenie prepravy tovaru. Už dnes príde vlak z Číny do Bratislavy za 14 dní, no ak sa vhodne zoptimalizuje trasa Hodvábnej cesty, kamiony budú schopné prísť aj za 8 dní. To môže byť úplná katastrofa pre európsky trh. 

Hodvábna cesta ekonomicky pozdvihne aj všetky krajiny, cez ktoré bude prechádzať. Tie budú za to vďačné. A takýmto nenásilným spôsobom si k sebe Čína pripúta chudobné krajiny Strednej Ázie. Už dnes má obrovský vplyv aj v Afrike. Napríklad v Angole, Tanzánii, či Etiópii. Táto časť Afriky bola rozdelená na tých, ktorí nenávidia Rusov a na tých, ktorí nenávidia Američanov. A potom prišli Číňania, ktorí podali pomocnú ruku. Opravili mosty, postavili železnice, cesty a nemocnice. V Angole ťažia denne dva milióny barelov najkvalitnejšej ropy. A z tohto afrického štátu sa vďaka čínskym injekciám stal piaty najväčší vývozca ropy na svete. Čína, ktorá bola kedysi len lacnou továrňou Západu, aj práve v tejto chvíli niekde vo svete rozširuje svoj mocenský vplyv. Skupujú technológie a patenty, aby už nemuseli byť tými, čo niečo kopírujú, ale tými, čo udávajú trend. Nedávno schválili zákon, že súčasný prezident Si Ťin-pching bude môcť ostať vo svojej funkcii aj do konca života. Pred pár dňami sme sa dočítali, že už od mája tohto roku plánujú zaviesť akési "bodovanie" ľudí, ktoré ich buď posunie medzi vzorných alebo medzi nespolupracujúcich občanov. Keď nebudú mať dostatok bodov, zatvoria sa im dvere verejných dopravných prostriedkov (zatiaľ).

Na kórejskom polostrove si zase mladý pán Kim uzavretý vo svojej bubline vyrába rakety a bombičky. Na druhej strane sveta vedci vyvíjajú namakanú umelú inteligenciu z ktorej právom ide rešpekt. Keď bude na Zemi "žiť" niečo inteligentnejšie ako ľudia, už nebudeme pánmi situácie. Aj my sa môžeme stať lovnou zverou, tak ako lovíme srnky, či jelene. Svet sa vyvíja strašne rýchlo. Už nielen my nestíhame všetko sledovať, ale ani príroda sa nedokáže adaptovať na zmeny. Technologický vývoj predbehol vývoj emočný. Reálna začína byť otázka, sme viac používateľmi, alebo používanými? Ľudstvo ako celok ešte nedosiahlo bod, v ktorom by bolo schopné postaviť sa vzájomne za spoločnú a prospešnú vec. V rôznych kútoch sveta si rôzne národy riešia svoje malé vlasné problémy. A príde mi komické, že člen vyspelého, prémiového západneho sveta musí riešiť v tejto dobe také problémy, aké máme v našej krajine. V časoch kedy ľudstvo stojí pred najväčšou výzvou svojej existencie, by sme takéto malicherné problémy mali mať dávno pod palcom. Lenže nemáme. Dohadujeme sa o trapošinách, či môžu mať lesbické páry svadby alebo deti. Čakáme na dobudovanie pár kilometrov diaľnic. Našu politickú scénu sme si nedokázali vycvičiť tak, že by mohla byť samostatná a citlivo by reagovala na priania občanov. Nie, my tu máme politikov, ktorí tam idú s tým, že sa dobre nabalia. Kapitána, ktorý si bozkáva svoje výložky. Klamára, ktorý prezlečie kabát, len aby ostal pri koryte. A zločinecký úškrn, ktorý tak ako tí dvaja  pred ním, má pred očami len vyše 12 miliárd eurofondov, ktoré treba za najbližšie dva roky rozdeliť. Ešte aby sme sa báli aj na R. F. viacej zatlačiť, len preto, že ak ho príliš pritlačíme k múru, tak sa zľakne a zavolá o pomoc do Moskvy. A čo potom, to sú posledné veľké peniaze pre rozvojovú krajinu. Čo sme dosiahli s tými predošlými finančnými injekciami? Ako môžeme s takýmito ľuďmi čeliť globálnym problémom, ktoré sa nedajú odkladať donekonečna?

Predstavme si však, že politici sú len dokonalým zrkadlom našeho zburanšteného národa. Národa, ktorý sa cíti byť ukrivdený, že bol uväznený komunizmom. A keď komunista pustil svoju ruku zo Slovákovho krku, tak ten zistil, že chce tú suprovú hudobnú zostavu Sony, VHS prehrávač, zahraničné auto, aby ukázal pred susedmi, že sa vyšvihol. Fajnové džínsy aké nosia v amerických filmoch. Aj také značkové tričká a mikiny aké sa nosia na Západe, také s tromi pruhmi alebo s fajkou. A najlepšie všetko hneď, veď toľko času už bolo premárneného. Neskôr už aj pekné katalógové domy. V posledných rokoch aj s bazénom, veď netreba trocháriť. A mocní zistili, že ľudu treba postaviť moderné nákupné centrá aké majú na Západe, aby mladá generácia nebola ukrátená o západniarsky životný štýl a aby sa zbytočne netrápili spoločenskou situáciou okolo seba. Aby mali kde posedávať a hrať sa nahnevané vtáčiky na chytrých telefónoch. A sediac pri jednom stole s jedným človekom, už písať inému: "To je nudááá. Čo ideme?" Taký majiteľ kaviarne, kde radi posedávajú si môže dovoliť prihodiť na cenách, veď predsa to by nebolo na úrovni, piť kávičku pod jedno euro. A tiež si takýto majiteľ potrebuje zarobiť na bazén alebo novšie auto a nebude na to čakať roky, keď iný kamoši už také majú. V autobuse nepustiť sadnúť staršieho človeka, či už s paličkou alebo bez. Veď sa už dosť nasedel, nech si postojí. Dať si na uši slúchadlá a pustiť Rytmusa. Večer si pozrieť nejakú vymývaciu "šouku" ako napríklad Farma, alebo nový plochý seriál pre bratislavské paničky Milenky. (Ináč Táňu Pauhofovú považujem za jednu najtalentovanejších herečiek mladšej generácie a som trochu smutný, že sa upísala takémuto projektu. Ale chápem, že je to pre ňu práca, a žiť z niečoho musí). Cez reklamu si ísť zapáliť a posťažovať sa do četu, aký je tento život na figu. Treba postaviť veľké kinosály, aby si ľudia priplatili aj za filmový zážitok, aj za kolu, aj za popkorn. Veď nebude mládež predsa chodiť do malých kín s dlhoročnou tradíciou.

 A na to všetko treba zarobiť. Štátne kšefty sa hodia. Len treba mať správne známosti, aby sa peniažky sypali. Nové SUV-éčko už čaká, aj tie Maledivy už čakajú. A treba sa poponáhľať, lebo budú vraj vplyvom otepľovania zaplavené. Tak rýchlo vyklčujme lesy, aj pán Žiga by vedel rozprávať, ale nielen on, kadejaký miestny podnikatelia potrebujú nové auto. A aj tie Maledivy by radi ešte stihli. Ale veď aj u nás sa také malé divy dejú, nemusíte nikam chodiť. Napríklad na ministerstve obrany by chceli nakúpiť obrnené transportéry v hodnote 1,2 miliardy eur. Každý jeden občan sa na tento "kšeftík" zloží 200 eurami. S kým ideme preboha bojovať? Chápem, že musíme plniť nejaké záväzky vyplývajúce z nášho členstva z NATO a priebežne aj modernizovať armádu, ale kšeft za takéto veľké peniaze smrdí ako veľmi pokazené vajce. Veď my nemáme ani poriadnu armádu, tak čo tu riešime nejaké predražené transportéry. Asi si zase len plní svoj sen o fajnovej profilovke na sociálnej sieti istý generál a istý kapitán. Už si viem predstaviť tú silnú zostavu na pamätnej fotografii. Vpredu pán Gajdoš, pán Kapitán a pán Hrnko a na kapote by sedel zo zálohy povolaný pán Slota. Len škoda, že Vadala už túto fotku neolajkuje, keď už nie sú facebookoví kamaráti. 

Ale ako som začal, tak budem pokračovať, lebo toto nie je len kritika politikov. Oni asi nechodia za každú dedinu, do každého možného aj nemožného rohu sypať smeti. To asi robia miestni obyvatelia. A preto môže byť reálne, že v parlamente máme to, čo si národ ako celok zaslúžime. To, čo je našim zrkadlom. Veď ako inak by sa do parlamentu mohol dostať napríklad taký pán Hrnko z SNS. Taký človek by politiku v slušnej krajine mohol komentovať akurát na dedine v krčme 4. cenovej kategórie. Ako sa tam môže dostať taký Boris Kollár, bývalý kamarát mafiánov. To isté platí aj o členke jeho strany, aktuálnej pani poslankyni Petre Krištúfkovej. Niekoľkonásobná mafiánska milenka je dnes členkou NR SR. Ja niekedy už ani neviem, či toto všetko je ešte realita, alebo je to len obrý vtip.  Alebo samotný pán kapitán Danko, ktorý sa vehementne obul práve do tejto pani Krištúfkovej, keď sa dozvedel, že spávala s mafiánmi. To doteraz nevedel o svojej, povedzme podriadenej? Či obľúbená obeť internetových vtipov pán Blaha. To už asi nie je úchylka voliť si takýchto politikov, to vyzerá na diagnózu. Oni sa tam predsa nemôžu ocitnúť len tak, každého musí niekto zakrúžkovať. A úplne najväčšia bombička je, že práve multioteckova, kapitánova aj Kotlebova strana si vo volebných prieskumoch polepšili. Slušnosť vyzerá inakšie. Takisto je úplne nechutné ťažiť z nevedomosti a ľahko ovplyvniteľnosti starých ľudí. Veď mnohí nemajú ani páru o tom, čo je to Facebook, Soros, mimovládky a spol. Jedna vec sa mi však na strane SME-Rodina páči. Stále opakujú, že to, čo povedia aj dodržia. A nemám pocit, že by tomu tak nebolo, ak áno, opravte ma. Oni nám tu tvoria novú politickú kultúru, ktorú si všetci tak veľmi prajeme. Ukazujú nám, že aj politika sa dá robiť tak, že politici vedia dodržať slovo, ktoré dali voličom. Mohli sme mať a stále môžeme mať pochybnosti o ich predsedovi aj o niektorých členoch, ale práve oni sú tí, ktorí tu zavádzajú určité normy, ktoré nám tu chýbali. Ani sa nečudujem, že im to prináša percentá navyše. Preto si myslím, že je neprípustné, aby ich pán Danko radil k extrémistom. Keď chce používať takého slová, tak by sa mal pozrieť na svoju stranu barikády, lebo extrémom nie je slovo dodržať, ale naopak, nasľubovať hory doly a potom povedať, že skutok sa nestal. Môžeme stranu SME-Rodina označovať ako kontroverznú, ale určite nie extrémistickú. Jedine, že by tým extrémom bolo držať slovo, čo je vážne nevídaná rarita slovenskej politickej scény.

No napriek všetkým týmto pesimistickým riadkom vidím nádej. Tou nádejou sú mnohí mladí ľudia, ktorí sa v posledných týždňoch stretávajú na námestiach, ale aj v internetovom priestore. Je smutné, že nás mladých, ale aj starších z hlbokého nezáujmu o štát prebudila až otrasná vražda mladých ľudí. No dnes cítim veľkú silu a odhodlanie vybrať sa lepším smerom. Nebude to ľahké, a bude to dlhý a náročný proces aj kvôli tomu, že podľa toho, čo dennodene vidíme v bežnom živote, slušnosť chýba vo všetkých úrovniach spoločnosti. A niektorí majú o slušnosti pomýlený obraz. No cítim, že odteraz už tí, ktorým  záleží na budúcnosti krajiny budú držať spolu a spoločnými silami sa pokúsime dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Tá energia, ktorú sme v spoločnosti aktivovali sa nesmie rozplynúť do stratena. Zároveň ju nesmieme využiť len na zničenie niečoho, čo považujeme za zlé, ale použiť ju na vytvorenie niečoho krajšieho a lepšieho. Sveta, po ktorom tak veľmi túžime. A každú zmenu k lepšiemu treba začať od seba. Začni už dnes. Ostatní sa k tebe pridajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Imrecze rezignuje z postu prezidenta Finančnej správy

Rozhodnutie prišlo podľa jeho slov spontánne.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Nebojte sa, oni Imreczemu niečo nájdu

Nový guvernér bude potrebovať pomoc.


Už ste čítali?