reklama

Od Jánošíka k Ficovi

Alebo vývoj slovenského národa. Kto sú najväčšie postavy slovenskej histórie a aký vplyv na náš život a vývoj osobnosti majú ich činy. Malá sonda do mysle časti slovenského národa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Kto by nepoznal Juraja Jánošíka, zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával. A kto by nepoznal moderného zbojníka Roberta Fica. Ten berie prevažne chudobným a rozdáva bohatým. Ale nepripisujme mu zásluhy, že zmenil systém. Ten systém tu už v nás žil roky pred ním. Všetko to, čím je Robert Fico žije aj v nás, obyčajných Slovákoch.

Tento rok sme oslavovali 330 rokov od narodenia Juraja Jánošíka. V našej spoločnosti je vnímaný ako hrdina. Človek, ktorý sa postavil útlaku bohatých a mocných pánov, aby ochránil prostý ľud. Nuž, možno to aj tak bolo. Ale jedno čo nik nemôže vyvrátiť je, že bol zbojník. To znamená, kradol! A ideme si naivne myslieť, že kradol len bohatým? Ako rozlišoval kto bol dostatočne bohatý a tým pádom vhodný kandidát na olúpenie a kto už nie. A čo povedal svojej lúpežnej družine, keď nemali čo jesť. Alebo keď nebolo pálenky? Že počkajú kým okolo zas neprejde kočiar s nejakým grófom, aby ho ozbíjali o dukáty? Tiež som žil mnoho rokov s vedomím, že náš najväčší národný hrdina a vzor je Juraj Jánošík. Ovplyvňovaný prostredím v ktorom žijem, médiami, ktoré sledujem a vôbec celou spoločnosťou. V poslednej dobe si však dávam inú otázku. Môže byť náš vzor zbojník, a ak áno, čo to vypovedá o našom národe?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa vlastne stalo, že do dnešných dní sa zachoval jeho odkaz a obraz jeho života ako niečo pozitívne. Nebude to len tým, že jeho činy boli príliš romantizované? Povedzme, že jeho družina ukradla zo salaša ovcu, alebo hus z gazdovského dvora, tak si ľudia povedali, že veď nech si dajú chudáci, veď nabudúce okradnú zemepána a potom sa aj nám ujde. A nešírili Jánošíkovu skvelú povesť len mladé, pichuchtivé devy, ktorým jeho chlapácke správanie v tých časoch imponovalo. Nebolo to tak, že si medzi sebou pri praní na potoku rozprávali, akí sú ti Jurkovi junáci fešní a odvážni, že veru nejedna by im dovolila porátať spodničky. Romantická predstava o zbojníkoch sa tak šírila po krajine a naprieč generáciami. Ani staré ženy v tom nemuseli byť nevinne. Koľkokrát si mohli povedať, že ten ich starý už za nič nestojí, ale taký mladý silný zbojník, to by už bola iná káva. A nemuseli to brať len z tohto pohľadu. Bez problémov si mohli medzi sebou hovoriť, že aj ich syn, alebo vnuk je taký silný a odvážny ako Jánošikovi junáci. A že aj on raz bude bojovať proti útlaku zlých pánov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky ústne podania o "dobrých skutkoch" Jánošikovej družiny a nielen jej, ale aj iných zbojníkov, sa mohli takýmto spôsobom šíriť medzi ľudom a vytvárať tak romantickú predstavu zbojníka - ľudového hrdinu. Evidentne sa aj šírili naprieč generáciami, až sme dospeli do dnešnej doby.

Je smutné kam sme sa dnes dopracovali. Čo spôsobil mor zvaný komunizmus, ktorý desaťročia trápil obyvateľstvo našej krajiny. Dodnes sme sa z toho nedokázali vyliečiť, a jeho rôzne mutácie neustále prežívajú v ľuďoch. Heslo, ktorým sa ľud riadil počas tohto morového obdobia bolo: "Kto nekradne, okráda svoju rodinu." Kto tam vidí rozdiely a kto paralely medzi zbojníkmi a obyčajným ľudom z čias komunizmu. Myslenie ľudí bolo usmerňované smerom, aký vyhovoval vládnucej strane. A dodnes, aj 28 rokov po páde komunizmu stále v ľuďoch driemu tie isté, naučené vzorce správania. Že veď vy nič nekradnete, a tie rukavice alebo šroubovák, to sa neráta. Aj tak to je firemné a nikomu tým neškodíme. Koľkí sa môžme pozrieť do zrkadla a povedať, že my sme iní. Že neberieme nič, čo by sme si svojou prácou nezaslúžili. Zrkadlo dokáže povedať pravdu každému, len či sa tej pravdy netreba obávať. A potom po pohľade do zrkadla si položme otázku, ako by sme sa správali keby sme boli v koži Roberta Fica a jeho družiny. Odolali by sme lákaniu rozprávkového bohatstva? Keď cesta k nemu je tak jednoduchá. Pod rúškom sociálnej demokracie, jednou rukou rozdať chudobným drobné a druhou im vytiahnuť z vrecka celé. A ešte si za to vychutnať aj chvíľku slávy a obdivu ženského pohlavia vo svetle reflektorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže nám spoločnosť nedáva za vzor pozitívnu postavu z histórie, mnohí nevieme, čo je vlastne tá slušnosť a čo už nie. Pozitívnou postavou by mohol byť aj hociktorý vrcholový politik, ktorý nám za tie roky samostatnosti vládol, lenže ani z nich sa nik nenašiel. A aj preto sme si postavu politika prepojili s niečim zlým. A keď popritom aj občania krajiny radi niečo zoberú domov z práce, je otázne, kto má byť pre koho vzorom. Teraz je na mieste otázka, od koho sa má tá slušnosť začať odvíjať. Od tých, čo sú hore všetkým na očiach a ukazujú ďalším generáciám modely správania, alebo od tej tichej väčšiny zdola? Slovo slušnosť sa za posledné dva mesiace stalo najčastejšie skloňovaným slovom v krajine. Ale čo to je tá slušnosť? Keď zoberiete domov z kancelárie čistý papier ( nie popísaný z jednej strany, to považujem za vhodné ), aby mali deti do tlačiarne, je to ešte v norme, alebo už nie? Keď niekto vyhodí pri poľnej ceste mŕtve ovce, len preto, aby nemusil platiť náklady v kafilérii, je to ešte slušné?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celá éra, počas ktorej našu krajinu ničil mor sa zapísala do myslí veľkému množstvu dnešnej strednej a staršej generácie. Dnes si tú dobu mnohí idealizujú prostredníctvom pekných spomienok a tak si vytvárajú o tých časoch romantickú predstavu. Dnešné babky-demokratky sa nezmenili ani po páde režimu.Tak ako ich predkovia obdivovali Jánošikových zbojníkov, oni si našli Mečiara a teraz Fica. Potrebujú chlapáka, ktorý im sľúbi nesplniteľné a prenesie hory, aj keď sa preniesť nedajú. A tým dnešným imponuje práve Robert Fico, vzor čestného a urasteného chlapa. Veď je to predsa právnik, to musí byť charakter. A tak si nechávajú rozprávať laškovné vtipy, aby sa im ešte aj v pokročilom veku začervenali tváre a s radosťou prijmú ponúkaný kvet ako prejav najvyššej možnej vďaky od strany, ktorá háji ich záujmy. Teraz sa zamyslime, koľké staré mamy nosia doma nohavice? A tu asi dostaneme odpoveď komu dajú hlas niektorí starí otcovia.

Za posledné dva mesiace som sa snažil veľa rozprávať o politike s mojou starou mamou. Veľa som jej vysvetľoval, ako Ficovo vládnutie škodí krajine. Vždy už po čase prikývla, ale nakoniec všetku moju snahu zničila nejakým vyhlásením. Jednu z najväčších rán som však dostal pri demisii Tomáša Druckera. Keď som jej oznámil novinku, že Drucker nezvládol ten tlak na jeho osobu a odstúpil, tak mi povedala, že bol slabý. "Vidíš, títo mladí za nič nestoja. Taký Kaliňák koľké roky vydržal. Škoda takého dobrého chlapa. Šikovný bol, aj si vedel nakradnúť, aj sa vždy obránil, keď naňho útočili. A títo mladí nič nevedia. Aj toho druhého Roba je škoda, lepšieho už nenájdeme," povzdychla si nakoniec.

Hanbil som sa a ostal som sklamaný. Stratil som svoju romantickú predstavu o jej generácii. Veľká časť z nich sa nielenže nepoučí, ale zdá sa mi, že im imponuje, keď si človek vie dobre nakradnúť a zabezpečiť rodinu. Ale dobre aj tak, aspoň viem, ako to naozaj je. Babky-demokratky sú zvyknuté na niečo iné. V tomto svetle sa zmena režimu v ´89 javí ako rana pre spoločnosť. Vy starší ste boli zvyknutí na niečo iné, toto zriadenie sveta mnohí z Vás nepochopili. Je však jasné, že Nežná revolúcia bola nutná a dnes využívame jej výhody. Život však nie je len o výhodach a preto je zároveň táto revolúcia aj ranou, po ktorej ostala jazva. Mnohí si túto jazvu nosia na duši doteraz. No spoločnosť sa vyvíja, formuje. My mladá generácia sme neprišli na svet v tejto dobe, len preto, aby sme si užívali výhody. Pozrime sa do minulosti, identifikujme chyby, ktoré spravili naši rodičia a starí rodičia a poučme sa z nich! Demokraciu podľa našich predstáv tvoríme neustále! To oni nevedeli, spoľahli sa na vodcov, ktorí to za nich všetko vybavia. Úplne sa im odovzdali a tí keď zacítili šancu na zbohatnutie, neváhali a tú šancu využili.

Starí rodičia, my nepotrebujeme politikov, ktorí nám budú dávať karafiáty. Na to žiadny politik nikdy nebol zvolený. Politikov volíme preto, aby slúžili ľuďom a nie naopak. Nepotrebujem obdivovať zbojníkov ako bol Jánošík alebo Fico. Politika nie je o tom, hľadať si nejakého vysnívaného vodcu, ktorého budem uctievať a poslúchať na slovo. Je to o hľadaní najlepších riešení pre národ, o spolupráci medzi všetkými, ktorí boli demokraticky zvolení do parlamentu. Nelepme si nad postele plagáty obľúbených politikov. Buďme racionálny a pozorne sledujme, čo sa na politickej scéne deje. Politici tu nie sú na to, aby sme ich milovali, musíme nad nimi bdieť. Hlavne u nás, na Slovensku sa to inak momentálne nedá. Tak ako to robia novinári, strážcovia demokracie.

"Inak vonia seno zaľúbencom a inak vonia koňovi," hovorí poľské príslovie.

Ako vonia seno napríklad Andrejovi Dankovi, ktorý povedal, že mu bude ľúto, keď táto vláda skončí a že najlepšie by pre stranu SNS bolo, keby vládli sami, aby sa im nik do toho neplietol. Ako vonia seno babkám-demokratkám, ktoré potrebujú mať svojho hrdinu, lebo sú tak vekmi naučené. Doba sa našťastie mení. Mladí ľudia využívajú otvorené hranice, viac cestujú, spoznávajú seba a okolitý svet a z toho všetkého môžu ťažiť. Po komunálnych voľbách som mal v sebe veľkú nádej, že naša generácia, ktorá prišla do tohto sveta s výhodami, sa už začína prebúdzať, začína sa spájať a za dva roky by mohol byť zločinecký systém na Slovensku porazený. Bohužiaľ, medzitým sa stala otrasná udalosť. Boli zavraždení dvaja mladí ľudia, členovia našej generácie, ktorí chceli lepší a spravodlivejší svet, tak ako ho chceme my. Táto udalosť pred nás mladých stavia dôležitý úkol. Už nemôžeme čakať dva roky na prirodzený vývin situácie. Zašlo to priďaleko. Ak si chceme uctiť ich pamiatku, musíme pokračovať v tom, čo začal Ján Kuciak svojou prácou. Už nemôžeme dopustiť, aby arogancia moci zvíťazila nad prianím ľudu. A v záujme slušnejšieho a lepšieho Slovenska, sa musíme pozrieť do zrkadla a spýtať sa, čo som spravil pre to, aby sme žili v lepšej krajine. A potom si môžme položiť druhú otázku. Čo spravím preto, aby som žil v slušnejšej krajine a aby už nemusel zomrieť ďalší mladý človek, ktorý chcel len lepšiu budúcnosť a túžil po spravodlivosti v štáte, ktorý si privlastnilo pár zbohatlíkov. 

Maroš Chmúrny

Maroš Chmúrny

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu