Aveiro - Portugalské Benátky

Autor: Maroš Chmúrny | 11.10.2018 o 8:52 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  2074x

Predtým ako sa dostaneme na mojej ceste po Portugalsku do Porta, spravíme si zastávku v priemyselnom meste v strede krajiny, menom Aveiro. Ale nie priemyselná výroba ho spravila známym vo svete, lež pestrofarebné...

...moliceiros to boli.

Trochu si oddýchneme od politiky a zrelaxujeme v malebnej krajine na samotnom cípe Európy. Začneme v Aveire. Bol som už ubytovaný v Porte, ale jeden deň som plánoval stráviť výletom na iné miesto. Rozhodoval som sa medzi Coimbrou a Aveirom. Keďže som ešte nebol ani v originálnych Benátkach, priklonil som sa k  možnosti vidieť aspoň tie, ktoré si hovoria  portugalské Benátky. Vyrážal som vlakom z Porta zo stanice o ktorej ešte bude reč v ďalšom článku. Cenu lístku si nepamätám, ale nebolo to nič horibilné. Cesta trvala hodinu aj pár minút. Počas toho času som mal možnosť obzerať okolitú krajinu, niekde sa naskytol pohľad na more, niekde pohľad na bežca, ktorý sa udržiaval v kondícii na drevenom chodníku popri pobreží.  A na každej zastávke, kde sme stáli som zase obzeral architektúru vlakových staníc.

Po vystúpení v Aveire, som vyšiel von z novšej stanice, vedľa ktorej sa nachádza historická stanica, tohto času už mimo prevádzky. Zato činnosť fotoaparátov pred stanicou je stále aktívna. V čase keď som si fotil túto príťažlivú starú budovu vyloženú azulejos, pristavil na kraji cesty autobus s temperamentnými talianskymi dôchodcami a uzávierky fotoaparátov začali cvakať ako divé.

Jeden z obrázkov na stene budovy.

Najprv si ešte dáme zopár informácií, s ktorými mi pomohol ujo Gúgl a potom sa už pustíme do ulíc a kanálov mesta. Aveiro vlastne nie je prímorské mesto, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať. Nachádza sa iba na rieke, ktorá sa o kúsok ďalej vlieva do mora. Od oceánu je teda vzdialené zhruba 9 kilometrov. Avšak miestni obyvatelia mesto ozdobili kanálmi a tak môže budiť aj dojem, že sa nachádza priamo pri oceáne. S tými kanálmi je to komplikované. Informácie o nich sa rôznia v závislosti od zdroja. Keďže ja som sa na loďkách neplavil, nemôžem  povedať z vlastných skúseností, koľko ich je.  Najčastejšie sa uvádzajú štyri. Canal Central, Canal das Piramides, Canal de S. Roque a Canal do Cojo. Ja som reálne videl tri, ak sa ráta jedna malá odbočka ako kanál. A loďky, ktoré na nich plávajú sa nevolajú gondoly, ale moliceiros. V minulosti sa využívali na zber chalúh (molico), ktoré dobré znášajú morskú vodu a využívali sa ako hnojivo. Moliceiros sú z borovicového dreva, dlhé 14-15 metrov a široké max. 2,5 metra. Predné aj zadné časti lodiek sú farebne a mnohokrát veselo pomaľované. Veď k tomu sa ešte dostaneme.

Od pekne vyzdobenej budovy historickej železničnej stanice som sa pobral rovno hlavnou ulicou smerom do centra. Keď som sa dostal ku Canal Central, prešiel som na druhú stranu po moste na ktorom sú štyri sochy. Každá v jednom rohu a každá je iná. Zobrazujú tradičné stredoveké profesie, ktoré vykonávali ľudia v meste, napríklad rybár. Ja som si odfotil len jedinú sochu. Jej názov sa nedá preložiť do slovenčiny.

Loďky moliceiros plávajúce po Canal Central a zároveň ukážka architektúry.

Moliceiros majú svoje špecifikum. Sú pestrofarebné a každá je vpredu aj vzadu pokreslená iným motívom. Mnoho z nich má laškovný podtón. Ohroziť ich môžu len aktivistky z MeToo, keď sa o nich dozvedia. Preto tíško, nechajte si to prosím pre seba.

Ale dajú sa nájsť aj iné kresby, symbolizujúce napríklad niečo typicky portugalské alebo náboženské motívy. Nezriedka sa stáva, že na jednej strane loďky nájdete obrázok, ktorý rozvíja fantáziu a na druhej prísnu tvár nejakého svätca.

Prechádzaním sa popri kanáloch som sa dostal až ku najkrajšiemu mostu v meste. Volá sa Ponte de Carcavelos a je to len most pre peších.

Netúlal som sa len v blízkosti kanálov. Zašiel som aj na na hlavné námestie. Keďže už nebola hlavná turistická sezóna a aj deti boli v škole, tak sa po meste veľa ľudí netúlalo a námestie bolo takmer prázdne.

Zatúlal som sa aj do mestského parku. Ocitol  som sa pri jazierku, kde plávali desiatky kačiek, ale čo ma prekvapilo najviac bolo to, že miestni tam kačkám uprostred jazierka postavili domček. Človeka v takýchto momentoch napadne, prečo u nás radšej podobný park uzatvoríme, aby sa tam nik nedostal.

A vyzerá, že kačice sa tam nemajú zle. Je o nich dobre postarané.

Po dlhej prechádzke som vyhladol. Nedal som si žiadnu rybiu špecialitu na miestnom trhu, ale zamieril som do reštaurácie neďaleko. Bol som tam jediný cudzinec medzi miestnymi obyvateľmi, ktorý si odskočili na obed z práce. S čašníčkou sme sa dohovorili prstovou metódou. Podala mi obedové menu a ja som je prstami poukazoval, čo by som si rád dal. Za polievku a druhý chod (kuracie mäso s ryžou) som platil asi 3,60 eur. Aby sme si prezradili aj niečo z miestnej gastronómie, tak špecialitou Aveira je dezert ovos moles, čo v preklade znamená mäkké vajce. Je to tradičná sladká pochúťka zo žĺtkov a cukru. Aj táto receptúra sa podobne ako pri koláčiku Pastéis de Belém pripisuje mníškam. Z potuliek po meste ešte vyberám pár fotiek zaujímavých domov vyzdobených azulejos.

A na koniec som si nechal poslednú špecialitku. Veľmi sa mi páčili niektoré tabuľky s názvami ulíc. Ponúkam dva obrázky pre lepšiu predstavu. Po ďalších môžete pátrať sami, ak vás niekedy nohy zanesú do Aveira.

Olympijské kruhy v pravom hornom rohu som si všimol až keď som fotku pridával sem.

Moje staršie články z Portugalska, turistickej lahôdky na starom kontinente nájdete tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

ŠPORT

Messi si zlomil ruku. Ovplyvnil tým najslávnejšie derby

Futbalisti Real Madrid nevyhrali už päť zápasov.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.


Už ste čítali?