Kuzminová dobehla po striebro

Autor: Maroš Chmúrny | 12.2.2018 o 18:37 | (upravené 12.2.2018 o 19:29) Karma článku: 8,35 | Prečítané:  496x

Čas ukázal, že to vôbec nebol neúspech, že trinástka nemusí byť nešťastné číslo a že nie každá prehra je v konečnom dôsledku prehrou. Vyhral šport, nezlomná vôľa po úspechu a v neposlednom rade aj my, diváci. Lebo sme boli

svedkami nezabudnuteľného športového zápolenia.

Po sobotňajších pretekoch na 7,5 km v kórejskom Pjongčangu sa slovenská reprezentantka nachádzala na 13. pozícii. Keďže pravidlá stíhacích pretekov berú do úvahy toto umiestnenie, to znamená, že časová strata z prvých pretekov sa presúva, Kuzminová dnes štartovala so stratou 54 sekúnd na nemeckú biatlonistku Dahlmeierovú.Okamžite po štarte začala dobiehať pretekárky pred ňou. Medzi inými aj ďalšiu našu reprezentantku Pavlínu Fialkovú, ktorá v sobotu skončila na 11. mieste. Po prvej bezchybnej streľbe sa zaradila na fantastické druhé miesto priebežného poradia. V priebehu pretekov sa dokonca dostala aj na prvé miesto. To stratila trestnými okruhmi za nepresnú streľbu.

Aj napriek strate 54 sekúnd, ktorú si priniesla z predchádzajúcich pretekov, aj napriek trom trestným kolám navyše oproti víťazke Dahlmeierovej skončila na fantastickom druhom mieste. Keď si to jednoducho prerátam. V sobotu stratila 54 sekúnd, dnes odbehla o 450 metrov viac ako víťazka a predsa rozdiel medzi nimi bol v cieli len 29 sekúnd. Tí, ktorí biatlon trochu sledujú vedia, že Anastasia je bežecky na inej úrovni ako ostatné pretekárky. Stráca väčšinou len na streleckých položkách. No práve vďaka tým stratám sa dokáže vypnúť k takým výkonom, aký sme od nej videli aj dnes. Výkon, ktorý sa len tak nevidí. Neostáva nám nič iné len zatlieskať.

Pred olympiádou sa snáď v každom médiu rozoberali šance našej výpravy na medaily. Najväčšie nádeje sa vkladali práve do Kuzminovej a do prvých pretekov na 7,5 km. Pretože túto disciplínu vyhrala na predchádzajúcich dvoch OH. Novinári takto na ňu vytvorili enormný tlak, pod ktorým sa ťažko podávajú vrcholné výkony. Po 13. mieste prišlo vytriezvenie veľkej časti Slovákov a zhodenie Kuzminovej z piedestálu. Veď za nič nestojí tá ospevovaná Ruska. Ešte aj rýdza Slovenka Pavlína Fialková ju predbehla. A dobre sa stalo. Úvodný nezdravý tlak opadol a Nasťa dnes predviedla svoju nezlomnosť a rýchle nohy. Výsledkom bol neopakovateľný športový zážitok, ktorý by sme bez prvých "nevydarených" pretekov nemali možnosť vidieť. Čas ukázal, že to vôbec nebol neúspech, že trinástka nemusí byť nešťastné číslo a že nie každá prehra je v konečnom dôsledku prehrou. Vyhral šport, nezlomná vôľa po úspechu a v neposlednom rade aj my diváci. Lebo sme boli svedkami nezabudnuteľného športového zápolenia.

Ako mnohokrát v minulosti ma však po podobných úspechoch našich športovcov zaráža fakt, že vždy sa nájde množstvo ľudí, ktorí s tým majú problém. A ešte väčší problém majú vtedy, keď úspech dosiahne Anastasia Kuzminová, rodáčka z ruskej Ťumeni.Je teda naša, či čia? Pre niekoho je to Ruska, ktorá mu vadí lebo nie je "naša". Pre iného je to najúspešnejšia slovenská športovkyňa v histórii zimných olympijských hier. To, že sa nenarodila v slovenskej nemocnici a pravdepodobne nebol pri tom ani slovenský pôrodník neznamená v dnešnom svete nič. Stačí sa pozrieť na futbalové reprezentácie popredných európskych krajín. Taká francúzska futbalová reprezentácia je jasnou ukážkou koľko rýdzich Francúzov majú v kádri. A po ďalšie do Európy prúdia tisíce ľudí, ktorí nemajú v pláne vytvárať žiadne hodnoty a chcú len brať. Kuzminová naopak, vytvára niečo, na čo sa nezabudne ani za dvadsať či päťdesiat rokov. Prepisuje nielen našu športovú históriu, ale prepísala aj tú olympijskú.

Z môjho osobného pohľadu je Anastasia Kuzminová v prvom rade žena - matka. Neobetovala svoju mladosť len kariére, ale stihla na svet priviesť dve deti. V druhom rade je to skromná a pokorná žena. A neposlednou, tou verejnosťou najviac vnímanou stránkou Kuzminovej je, že je nezlomná športovkyňa. Nikto z nás nezískal 4 olympijské medaily. Ale mnohí majú potrebu rypnúť si a nezáleží, či sa umiestni na medailovej pozícii alebo na hociktorom inom mieste. Pre tých, ktorí majú potrebu povedať niečo k veci (od veci) sa dôvod vždy nájde. 

„Teším sa a ďakujem všetkým. Na túto olympiádu som išla preto, aby som obhájila zlato zo šprintu, ale podarilo sa obhájiť striebro z Vancouveru. Strašne sa teším z dnešného výkonu a všetkým ďakujem, že ste mi naďalej verili a neprestali ma mať radi po šprinte. Robila som to pre vás, ďakujem,“ povedala Anastasia Kuzminová pre RTVS v prvej reakcii po zisku striebra.

Slovensko sa vďaka našej biatlonistke zapísalo medzi krajiny, ktoré už majú medailu z tohtoročných OH. Ešte stále sú bez nej napríklad takí Švajčiari. Jej výnimočné športové výkony priniesli Slovenskej republike 2 zlaté a 2 strieborné čiarky do medzinárodných olympijských štatistík.Ale v prvom rade tie získané medaily patria športovkyni menom Anastasia Kuzminová. Sú výsledkom jej celoživotnej snahy a odriekania. Medaily nepatria Slovensku, a nepatrili by ani Rusku. Patria jedine Kuzminovej. Zrkadlia jej úsilie a ochotu podriadiť život športovým úspechom. My ako fanúšikovia môžme byť len hrdí, že taká výnimočná žena je slovenskou reprezentantkou v biatlone. Že jej naša krajina poskytla náhradný domov a zázemie, aby mohla dôstojne žiť a trénovať. A môžme len s malou dušičkou čakať, či sa jej alebo niektorým iným našim športovcom podarí vybojovať ďalší cenný kov. A možno, že aj hokejka vystrelí. Ak by aj nie, nič na tom nezmenia ani krčmové reči, ani internetové "hejty".

*Zdroj obrázka TASR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Jindřich Štreit: Normalizácia neprišla zo dňa na deň, postupne sa uťahovala slučka

Fotograf zachytil, ako normalizácia zničila Československo.

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.


Už ste čítali?