Ako som spal na gauči v Katowiciach

Autor: Maroš Chmúrny | 18.10.2017 o 10:17 | (upravené 18.10.2017 o 16:48) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  670x

Hoci som na couchsurfingu registrovaný už dlhší čas, prvýkrát som ho reálne vyskúšal len nedávno. Odlietal som z Katowíc a keďže som si chcel pozrieť aj toto poľské mesto vybral som sa tam deň pred odletom.

Do Katowíc som prichádzal za škaredého upršaného počasia. Moja hostiteľka bola ochotná prísť ma čakať na železničnú stanicu. Všetky detaily sme si dopredu dohodli cez konverzáciu na stránke couchsurfingu. Počas jazdy vo vlaku ma napadlo, že som jej ešte mohol napísať čo budem mať oblečené, aby ma ľahšie spoznala. Lenže nedalo sa mi prihlásiť na wi-fi vo vlaku, tak som to nechal plávať. Vystúpil som z vlaku, obzeral som sa okolo seba a hľadal mladé dievča z fotografie. Žiadne mladé dievča, ktoré by na niekoho čakalo som však nevidel.

Preto som sa vybral z nástupišťa podchodom smerom na hlavnú stanicu. A práve v podchode kráčalo dievča, ktoré niečo pozeralo v mobile. Keď prešla okolo mňa, tak som ju oslovil. A bola to ona, moja hostiteľka. Zoznámili sme a vybrali na parkovisko, kde nechala auto. V hustom daždi sme sa ponáhľali a ani som nemal čas vnímať večerné mesto, v ktorom som predtým ešte nikdy nebol. Odviezla ma ku paneláku, kde bývala spolu s mamou. Zaparkovala, ale keď som vystupoval, všimol som si, že nechala auto ďaleko od chodníka. Upozornil som ju na to a ona sa pokúsila zaparkovať lepšie. Ale nepodarilo sa jej to ani na druhý pokus. Ponúkol som sa, že jej s tým pomôžem. Vymenili sme sa a ukázal som jej ako si má nadbehnúť, aby dokázala pekne pozdĺžne zaparkovať. Potom som ju nechal nech si to vyskúša a podarilo sa jej to na jednotku.

Zaviedla ma ku nim do bytu, kde ma zoznámila so svojou mamou. Ja som im rozdal malé darčeky ako pozornosť za to, že boli ochotné ma ubytovať. Ukázali mi gauč v obývačke, kde som mal spať. Potom išli pripraviť večeru. Spoločne s mladou slečnou sme povečerali a rozprávali sa. Jej mama sa mi ospravedlnila, že nemajú doma maslo. Na túto poznámku som sa pousmial. Čudovali sa prečo sa na tom smejem. Musel som im vysvetliť, že u nás doma máme maslovú krízu.

Na druhý deň ráno som sa zobudil skôr ako moja hostiteľka. Jej mama už bola v práci. Mladá opäť pripravila raňajky, tento krát som jej s tým trochu pomohol. Spoločne sme sa najedli, pokračovali v rozhovoroch z predchádzajúceho večera a zároveň mi dala praktické tipy na cestu na letisko a prechádzku po meste. Neskôr sme spoločne odišli, ona išla do školy a ja som sa pobral prebádať mesto.

Mal som pár hodín času na spoznanie mesta pred odletom. Katowice boli pre mňa veľkou neznámou. Rozdelili sme sa pri nákupnom centre Galeria Katowicka a ja som sa pobral smerom ku multifunkčnej hale Spodek. Táto hala slúži na rôzne športové a spoločenské podujatia.  Pred halou sa nachádza pomník Sliezskych Povstalcov. Skladá sa z troch krídel, ktoré symbolizujú jednotlivé povstania v rokoch 1919,1920 a 1921.

 

Podchodom som prešiel na druhú stranu cesty ku hale Spodek. Práve toto je asi najzaujímavejšia stavba v celom meste. Veď kde inde môžete vidieť UFO? Po pravej strane sa nachádzajú schody a trávnatá plocha. Vybral som sa tam. Zhora sa mi ukázal výhľad na najbližšie okolie.

Keď som zišiel som dolu, zistil som, že tá trávnatá oddychová plocha bola vlastne toto. Strecha Kongresového centra. Dobrý nápad. Mesto vyzerá byť priateľské ku cyklistom. Všimol som si pekné široké chodníky rozdelené pre cyklistov a chodcov.

Ďalej som sa pobral smerom ku veži, ktorú som videl zhora. Tam sa nachádza areál Sliezskeho múzea, ktorý sa skladá z viacerých budov.

Cestou späť do centra som sa na chvíľu zastavil pri budove Národného orchestra. Je tu malý brezový park, lavičky a dokonca aj malý amfiteáter.

Katowice nie sú typická turistická destinácia. Nemajú vyslovené lákadlo, ktorým by pritiahli pozornosť. Ale i napriek tomu sa mi mesto páčilo a cítil som sa tam príjemne. S Katowicami sa mi bude najviac spájať multifunkčná hala Spodek, ktorá je veľmi pekná aj po zotmení, keď je už osvetlená. Dve až tri hodiny túlania sa po okolí so všetkou batožinou mi stačili, vybral som sa na obed a smerom ku nákupnému centru Galeria Katowicka. Pretože práve odtiaľ premávajú autobusy na letisko.  Ešte ma zaujala táto budova školy.  Je to lýceum Adama Mickiewicza, najslávnejšieho poľského romantického básnika.

Aj keď sa letisko uvádza ako Katowice, v skutočnosti sa nachádza asi 25 km severne od mesta v dedinke Pyrzowice. Nie je to ojedinelý prípad, keď sa letisko nenachádza priamo v meste, podľa ktorého sa oficiálne nazýva. Dostať sa tam je však jednoduché a presne kvôli tomu sa potrebujete dostať do Galerie Katowickej. Zídete do suterénu, tam sa nachádza autobusová stanica. A ostáva jediné, nájsť zastávku s číslom 10 a odtiaľ sa priamo dostanete pred odletovú halu. Lístky sa kupujú priamo u šoféra autobusu a stoja 27 zlotých (6,36 eura).

V Katowiciach som strávil príjemný čas. Moja prvá skúsenosť s couchsurfingom dopadla dobre. Mám nové zážitky  a skúsenosti. Aj keď som sa o ubytovanie cez túto stránku pokúšal aj v minulosti, nikdy sa mi nepodarilo nájsť niekoho u koho by som prespal. Teraz už mám za sebou prvú skúsenosť, aj prvú recenziu a v budúcnosti sa opäť pokúsim túto stránku využiť na hľadanie ubytovania i keď nie je to moja priorita. Budem aj naďalej uprednostňovať hostely.

Pri couchsurfingu je to asi takto, nikdy nevieš na koho narazíš. To platí aj keď si hostiteľ, aj keď si cestovateľ. Ja som si vybral svoju ubytovateľku na základe fotky. Asi mám superschopnosti, lebo väčšinou dokážem odhadnúť to, či si s človekom budem rozumieť na základe fotky.  Tentokrát sa mi to opäť potvrdilo. Ak si s človekom u ktorého máš bývať nesadneš, je dobré mať v zálohe adresu nejakého hotela alebo hostela ako núdzové riešenie pre takýto prípad.

Tento štýl cestovania je samozrejme rizikovejší pre ženy. Žena si musí dávať oveľa väčší pozor či už ako cestovateľka alebo hostiteľka. Rozprával som sa s viacerými dievčatami zo sveta na túto tému. Dve Nemky mali takú skúsenosť, že ich taliansky hostiteľ požiadal o sex, ale ostatné mali len pozitívne skúsenosti. Skutočný problém tejto služby je, že na stránku sa môže zaregistrovať hocikto. Aj človek, ktorý nie je cestovateľ, ale hľadá v tom niečo iné. To je hlavný problém. Lebo prvotná myšlienka couchsurfingu je poskytovať ubytovanie bez nároku na odmenu. Jedinou protislužbou môže byť, že budeš aj ty ochotný niekoho ubytovať.

Lenže ako každá vznešená myšlienka alebo služba aj táto sa dá využiť na niečo iné. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí dokážu niečo pekné pošpiniť alebo z toho vyťažiť niečo, čo nebolo v pláne keď projekt vznikal. Skutočnou podstatou couchsurfingu je nežiadať za ubytovanie nič. Dúfam, že píšem bez zbytočnej naivity, ale myslím si, že skutočný cestovateľ nemá problém poskytnúť ubytovanie nezištne, bez nároku na odmenu. Ja sám by som nemal problém niekoho ubytovať, pokiaľ by som si na základe sympatií z fotografie a prvotnej komunikácie na couchsurfingu overil, či je to človek s ktorým by som si rozumel. Nemal by som problém tomu človeku ukázať okolie, kde bývam, zobrať ho na pivo, na bicykel alebo na túru. Všetko zadarmo a bolo by mi potešením, že ho môžem hostiť. Samozrejme nie každý týždeň, ale z času na čas by ma to tešilo.

Ľudia, ktorí cestujú majú otvorený pohľad na svet, otvorené srdce a dokážu byť prívetivejší. A myslím si, že takých ľudí je množstvo, takže jediný problém sú jedinci, ktorí nie sú cestovatelia. Tí nevidia svet tak, ako ľudia, ktorí už majú niečo precestované. Sú to ľudia, ktorí chcú mať zo všetkého nejaký prospech,tým pádom aj z ubytovania prostredníctvom tejto stránky.  A teda poväčšine sú to chlapi, ktorí by radi ubytovali mladé dievčatá výmenou za sex. Lenže na to sú iné stránky a verejné domy. Je škoda, že ľudia vždy dokážu pošpiniť niečo pekné a vznešené svojimi činmi, chamtivosťou a túžbou po materializme.

Vďaka Bohu za to, že svet je momentálne tak otvorený a vhodný na cestovanie a vzdelávanie. Takisto vďaka za programy ako je Erasmus, ktoré sprostredkúvajú študentom z rôznych kútov sveta možnosť spoznať cudziu krajinu a povahu ľudí, nie len na základe toho, čo sa dočítajú v mienkotvorných médiách, ale na základe reálnych skúseností. Staršie generácie učili byť uzavretí. My mladí sa učíme byť otvorenejší a práve takéto programy prispievajú k lepšiemu poznaniu cudzích kultúr.

V podstate by stačilo odfiltrovať  všetkých, ktorí nie sú cestovatelia a celá myšlienka couchsurfingu by bola dokonalá. Keby to bolo také jednoduché. Lenže takto to nefunguje a preto sa treba spoliehať na svoj inštinkt a byť ostražitý. A potom je tu ešte jedna možnosť, keď sa náhodou medzi dvomi ľuďmi niečo spontánne udeje, na základe vzájomných sympatií. Vtedy to nie je sexuálne obťažovanie. Veď medzi ľuďmi môže bežne preskočiť iskra aj bez toho, aby človek niekam cestoval.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Navaľnyj sa vrátil do Ruska, na letisku v Moskve ho zatkli

Ruský líder sa vrátil do vlasti po piatich mesiacoch.


Už ste čítali?