Na Ďumbieri

Autor: Maroš Chmúrny | 31.8.2017 o 10:27 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  701x

Sviatočný deň 29. augusta sme so skupinkou fanúšikov Realu Madrid strávili na horách. Naša prvá turistická akcia sa vydarila, počasie nám prialo a ako bonus sa mi podarilo spraviť fotky tatranských zvierat.

Našu túru sme začínali pri chate Trangoška, kde sme na parkovisku nechali auto. Tam, sme sa stretli s ďalšími dvoma účastníkmi akcie. Účasť bola slabá, aj napriek tomu, že bol sviatok.

Hneď od začiatku začína stúpanie po kamenistom chodníku.

Odbočka ku Jaskyni mŕtvych netopierov. Je to jediná vysokohorská jaskyňa prístupná verejnosti. Jaskyňa patrí od roku 2001 medzi národné prírodné pamiatky, predmetom ochrany sú mohutné podzemné krasové priestory a početné jaskynné úrovne. Návštevné hodiny začínajú až od 10:00 do 13:00 a pokračujú od 14:00 do 16:00. Návštevu je potrebné si vopred dohodnúť so správcom jaskyne.

Prvý pohľad na Chatu generála Milana Rastislava Štefánika, ľudovo zvanú Štefánička.

Z toho istého miesta pohľad na opačnú stranu, kde sa nachádza Chopok.

Na chate sme chvíľu posedeli, pojedli ovocie, dali si čaj a pokračovali sme na vrchol Ďumbiera.

Všade samé balvany.

Zástup ľudí tesne pod vrcholom.

Úspešne sme to zdolali.  Spoločná vrcholovka na ktorú sme si museli počkať v poradovníku, aj keď to podľa tejto fotky nevyzerá.

Pôvodný plán bol výstup na Ďumbier, ale po vzájomnej dohode na vrchole sme sa rozhodli pokračovať aj na Chopok. Diaľnica na Chopok.

V tomto úseku pred nami kráčal malý chlapec v predškolskom veku so svojou mamou. Jeho rozhovory s mamou nás bavili.

„Mami, ja už vidím lanovku. Ide hore a dole,“ oznámil chlapec.

„Trepeš,“ odpovedala mu mama.

„Nie, ja ju naozaj vidím. Ja mám veľmi dobré oči,“ odpovedal chlapec.

Chvíľa ticha.

„A mami?“ ozval sa chlapec.

„Čo?“

„Ja aj veľmi dobre počujem,“ dodal.

Prešlo niekoľko minút, keď sa ho mama spýtala: „Ešte vládzeš?“

„Jasné, že vládzem, veď už som veľký,“ odpovedal on.

Neskôr sme ich predbehli a úspešne sme sa dostali na Chopok. Tu je dôkaz.

Ako vidno hore chodí množstvo umelcov, ktorí radi ukladajú kamene na seba. Nedalo mi, aby som si ich diela nezvečnil na fotografii.

Na záver dnešného blogu som si nechal fotky tatranskej zvery, ktorú sa mi podarilo nafotiť. Zoradené sú od najmenšej po najväčšiu.

Svišť.

Kamzík.

Bager.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?