reklama

Zaujímavá turistika na Sicílii

V zahraničí sa snažím tráviť svoj čas hlavne pri mori, chodením po pamiatkach a spoznávaním nových miest. Hovorím si, že po horách môžem chodiť aj doma, ale na Sicílii som dve turistické trasy vyskúšal. Oplatilo sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Prvá trasa bola skôr taká spontánna. Išiel som pozrieť bývalú fabriku na spracovanie tuniakov Tonnara di Scopello. Dnes je premenená na malé múzeum s betónovou plážou a slúži na lákanie turistov. Z bývalého mafiánskeho mestečka Castellammare del Golfo som vyrazil miestnym spojom do Scopella. Na zastávke sa zhromaždila partia francúzskych dôchodcov. Túto linku zabezpečuje minivan, ktorý sme celý obsadili. Francúzi boli na turistiku plne vybavení, ja som medzi nich nezapadal. Vystúpil som v Scopelle spoločne s jedným párom. Pri informačnej tabuli sme sa dali do reči a zistili sme, že máme spoločnú cestu. Do bývalej tuniakovej fabriky sme kráčali spoločne. Počas cesty som zistil, že pochádzajú z Bieloruska. Pred vstupom do areálu Tonnara di Scopello nás skasírovali. Vstupné je 3, 50 eur. Súkromný majetok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miesto je to malé, betónové. K dispozícii sú lehátka. Zdarma. Voda je kryštálovo čistá a pláva v nej množstvo malých rybičiek. Môj nový známy z Bieloruska z nich mal obavy. Mne nepripadali mäsožravé.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Toto miesto je jedným z najfotografovanejších miest na Sicílii.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Bieloruský pár sa tam zoznámil s ďalším bieloruským párom. Keď sa vyrozprávali, tak prišli za mnou, že už sa tu nudia a chcú sa ísť pozrieť do prírodnej rezervácie Zingaro. Pripojil som sa ku nim. Bieloruský pár číslo 2 mal požičané auto, ktorým sme sa odviezli na parkovisko pred vstupom do národného parku. To bolo takmer úplne plné, nájsť miesto bolo umenie. Informačná tabuľa na parkovisku oznamovala, že toto je posledné miesto, kde sa dá nabrať voda a kúpiť niečo pod zub. Niečo pod zub sa tu predáva v jednom stánku s patričnou prirážkou. Voda sa dá zdarma nabrať z kohútika pri vstupe do parku. Platí sa tu vstupné 5 eur. Chlapíkovi v pokladni som dal počmáranú 10- eurovú bankovku. Viem presne, kde som ju získal. Na železničnej stanici v Palerme, mi iný chlapík za pokladňou vydával z väčšej bankovky a rukou obligátne tresol s bankovkami po pulte. Počmáraná bankovka bola dole a otočená zničenou stranou na pult. Zistil som to až neskôr, keď som ňou chcel platiť inde. Pri vstupe do rezervácie Zingaro sa mi podarilo vrátiť bankovku do obehu. Sicílčan v okienku ju určite posunie ďalšiemu turistovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vstup do rezervácie Zingaro, ktorá je prvou prírodnou rezerváciou na Sicílii.

Obrázok blogu
(zdroj: M.Ch.)

Dĺžka trasy je 13 km a celá trasa vedia popri pobreží. Je to čarovný pohľad. Popri chodníku sú rozmiestnené malé budovy, v ktorých sa nachádza múzeum miestnej fauny a flóry.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Typická drevina miestnej flóry, palma Nana.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Ďalším špecifikom celej túry je, že pri pobreží sa nachádza viacero malých pláži ku ktorým sa dá zísť. My sme zišli hneď ku prvej, kde sme sa dosť dlho zdržali. Pláž bola dosť plná, veľa turistov sa tu zastavilo, aby sa osviežili.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Po čase sme sa opäť rozhýbali a pobrali sa preskúmať ďalšiu časť pobrežia. Stretli sme vracajúcich sa francúzskych turistov. My sme už toho veľa nepreskúmali, doplatili sme na turistiku v žabkách. Trasa pokračuje popri pobreží, dá sa zastaviť na ďalších malých plážach a okúpať sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Zistil som, že Bielorusi nie sú dobrí spoločníci na turistiku. Rozprávali mi, že doma na hory nechodievajú a podstate v Bielorusku nie je ani čo obzerať, iba rovina a brezové lesy. Odviezli sme sa späť do Castellammare del Golfo, kde sme všetci bývali. Pláž v mestečku je síce piesková, ale je špinavá, povaľujú sa tam odpadky a videl som dokonca aj rozbité sklo. Nie je to príliš vábne miesto na kúpanie. Na záver dňa sme sa vybrali na spoločnú večeru, kde som prvýkrát ochutnal chobotnicu a dopriali sme si lahodné sicílske víno. Bieloruská logika, zaparkovali sme na jednej strane pláže a išli sme sa najesť do reštaurácie na opačnom konci. Úplne na konci. Lebo tam deň predtým už jedli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na ďalší deň som mal v pláne návštevu mesta San Vito lo Capo spojenú s kúpaním a turistikou na horu Monte Monaco. Ráno som sa rozlúčil s mojimi hostiteľmi v Castellammare, pretože večer som už musel vrátiť do Trapani a tým ukončiť svoje putovanie po Sicílii. Majiteľ domu bol murár a cestou do práce ma vzal na autobusovú zastávku. Tam som si počkal na spoj do San Vito lo Capo. Toto miesto je prezývané aj Sicílske Rio de Janeiro kvôli nádhernej pieskovej pláži a hore Monte Monaco, ktorá sa nad ňou týči a celá scenéria sa podobá na brazílske Rio.Lákalo ma vystúpiť na vrchol hory, aby som si vychutnal výhľad na pláž z výšky. Vystúpil som na autobusovej zastávke a pobral som sa hľadať začiatok turistického chodníka na horu. Mal som ju pred očami, tak som sa podľa toho orientoval. V podstate som prešiel celú hlavnú ulicu, kde sú sústredené kaviarne a reštaurácie smerom od mora naspäť do vnútrozemia. Pristavil som sa pri obchode so zeleninou a ovocím, lebo sa mi zdalo, že mám málo vody. Tak som si rovno kúpil dva litre. A ešte kilo hrozna. Lebo vyzeralo chutne. Z obchodu som odchádzal poriadne ovešaný, na chrbte som mal ruksak so všetkými vecami, cez plece prehodenú taštičku s fotoaparátom, v jednej ruke igelitku s hroznom a v druhej veľkú fľašu vody. Správne vybavenie na turistiku.

Až na konci mesta som natrafil na odbočku, ktorá vyzerala ako tá správna cesta bližšie k hore. Pred sebou som zahliadol veľkú skupinu.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

A na konci cesty som zbadal aj tabuľu, ktorá potvrdila, že idem správne. Na tomto mieste som si aspoň trochu poumýval hrozno vodou. Musel som sa postupne zbavovať záťaže. A to hrozno stálo za to, bolo perfektné. Po pár minútach som dobehol skupinu, ktorú som videl z diaľky. Bolo to v úseku, kde sme museli ísť po jednom za sebou. Toho, čo išiel posledný som ponúkol hroznom. Neodmietol a ochutnal. Aj on si pochvaľoval. A tým začala naša konverzácia. Boli to švajčiarski dovolenkári, väčšinou dôchodcovia. Môj nový známy už mal tiež okolo šesťdesiatky, ale ešte pracuje. Došli sme na úsek, kde som ich mohol obehnúť. Nespravil som to. Dobre sa nám rozprávalo. Celú cestu hore sme išli na chvoste skupiny a diskutovali na rôzne témy. A hlavne pojedali hrozno. Až na vrchole som sa ho spýtal, či je tu sám. Odpovedal mi, že s manželkou, ale ona je rada, že ho nemusí počúvať.

Na vrchole Monte Monaco. Nádherná pláž.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Pohľad do vnútrozemia.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Zopár členov švajčiarskej skupiny. Na vrchole ma požiadali o spoločnú fotku, ale tú nemám vo svojom fotoaparáte. Pôvodne som mal v pláne ísť dole už osamote, ale so švajčiarskym priateľom sme si mali stále čo povedať a aj celá skupina ma prijala medzi seba, tak som s nimi zostal aj pri zostupe.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Naša spoločná fotka.

Obrázok blogu
(zdroj: M.CH.)

Cestou dole sa o mňa zaujímali aj iní členovia. Boli zvedaví, odkiaľ pochádzam. Bolo ťažké vysvetliť im rozdiel medzi Slovinskom a Slovenskom. Ale stačilo spomenúť Prahu a už v tom mali jasno. Viacerí z nich už v Prahe boli, vrátane môjho priateľa.

Bavili sme sa napríklad aj o životnej úrovni v našich krajinách. Pri tejto príležitosti sa ma spýtal koľko doma zarábam. Povedal som mu to a on mi na to povedal, že jeho stoja mesačné náklady na bývanie cca 4300 eur. Jeho žena mi pred koncom výstupu vzdala poklonu.

„Si jediný človek, ktorý ho dokáže tak dlho počúvať. Všetci sú radi, že si s nami dnes bol,“ povedala mi.

Cítil som sa poctený. Čas pokročil a môj pôvodný plán, ktorý zahŕňal aj kúpanie sa začal rúcať. Síce by som mal čas aj na kúpanie, ale bol som už dosť hladný. Hrozno prestalo účinkovať. Cestou späť do mestečka som sa rozhodol, že kúpať sa nepôjdem a zvyšný čas do odchodu autobusu strávim pri jedle a poobzerám si mestečko. Švajčiarsky priateľ sa rozhodol, že sa ku mne pridá. Vybrali sme si reštauráciu, objednali jedlo a víno a pokračovali v nekonečných rozhovoroch. Ani neviem, kde sa vo mne vzala taká znalosť angličtiny. Keď sme sa na konci lúčili, povedal mi niečo, čo si dodnes živo pamätám.

„Vlastním menší hotel v Barcelone. Kedykoľvek budeš chcieť prísť do Barcelony, budeš v mojom hoteli vítaný. Alebo ak by si mal cestu do Švajčiarska, tak budeš hosťom u mňa doma. Ty si mi dal hrozno a ja ti na oplátku poskytnem ubytovanie.“

Maroš Chmúrny

Maroš Chmúrny

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu