V jeden bežný pracovný deň ma kolegyne ponúkli niečím novým. Zachutilo mi to na prvé ochutnanie. A na oplátku som ich chcel ponúknuť ja. Ale najprv som to musel zohnať, bez toho, aby som sa pýtal odkiaľ to majú oni.
Odštartoval som pátranie. Ako prvý som podozrieval obchodný reťazec Lidl. Tak som tam nabehol ešte v ten konkrétny deň po práci. Ale aj po dôkladnom pátraní v regáloch som odchádzal s dlhým nosom. No nevadí, bol to len prvý pokus. Nič sa nedeje. Za pár dní som v pátraní pokračoval. Tentokrát v Tescu. To je oveľa väčšie ako Lidl, tak som tomu dával veľkú šancu. Bol som odhodlaný nájsť, čo chcem. Avšak opäť som nepochodil. Ale na duchu som neklesal. Stále mám dosť možností, kde som ešte neskúsil hľadať.
Človek potrebuje nakupovať. A tak som bežné nákupy prispôsoboval podľa toho, kde som ešte nebol. Ďalšia na rane bola Jednota. Tam nie je taký veľký výber. Mal som to obzreté rýchlo, bez úspechu. Trochu som začínal byť skeptický, ale stále som si veril. Mal som ešte možnosti, ktoré som neskúsil. Tak som bol v Kauflande. Ten istý výsledok, ako pri predchádzajúcich supermarketoch. Ak som chcel, aby výsledok mojej misie stál za to, musel som sa spoliehať len svoje schopnosti a nepúšťať si ústa na prechádzku.
Rozmýšľal som, kde som ešte nebol. A napadla ma Billa. Cestou z práce som sa tam zastavil. Opäť bez úspechu. Začal som byť z tej situácie zúfalý. Nerád sa vzdávam a hádžem flintu do žita. Nechcel som sklamať sám seba.Napokon som sa dostal do fáze, keď mi došli možnosti. Aspoň som si to myslel. Bol som bez nápadu a rozhodnutý priznať sa pred kolegyňami, že potrebujem poradiť, kde to nakupujú oni. Život to ale zariadil inak. Vždy, keď sme sa rozprávali, tak sme preberali iné témy a na toto neostal čas. A keď som už bol definitívny rozhodnutý požiadať o pomoc, vtedy sme sa v práci nestretli.
Na druhý deň potom, ako som bol rozhodnutý rezignovať som bol v meste. Vybavoval som si rôzne záležitosti, okrem iného som si bol vyzdvihnúť tenisky, ktoré sa vrátili z reklamácie. Cestou späť som sa zastavil v supermarkete Jednota. Nie kvôli tomu, aby som pátral. Už som bol zmierený s tým, že to nenájdem. Chcel som kúpiť len rožky a syr v črievku, aby som nezomrel od hladu v práci. Na ten hľadaný tovar som ani nepomyslel. Zobral som si košík a vyrazil smerom ku oddeleniu s pečivom. A tam sa ide popri oddelení so sladkosťami.
„Tam sa ani nepozeraj,“ počul som nejaký hlas.Obzrel som sa za seba a nikto tam nebol. Odvážil som sa a pozrel do regálu so sladkosťami. Opatrne. Jedným očkom. A bolo to ako v tých animovaných rozprávkach, keď hlavná postavička niečo zbadá a okolo toho sa rozsvieti žiara. Presne takto to bolo. Rýchlo som to schmatol a ukryl do bezpečia košíka.Pokračoval som v nákupe. Pri pokladni som zaplatil a vrátil sa ku autu. Až tam som sa cítil v bezpečí a obzrel som si svoju korisť. Ten pocit bol na nezaplatenie. Práve keď som to už chcel oficiálne vzdať, tak mi to padlo do košíka samo.
Keď som prišiel do práce, tak som im oznámil, že budem organizovať kávovú párty. Nastal čas, navodil som atmosféru. Pripravil som kávu. Z automatu. A keď už boli všetci prítomní, zo skrinky som vytiahol zlatý klinec programu. Sušienky plnené čokoládovou náplňou.
Stačí prestať hľadať. Čokoládové sušienky si ťa nájdu.
