reklama

Po Viedni na dvoch kolesách

Ráno som sa zobudil na bratislavskom hosteli. Živý a zdravý. Písal sa 28.máj 2016. Bol taký istý horúci deň ako dnes. Možno ešte o čosi teplejší.  Plánoval som ho stráviť spoznávaním Viedne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na izbe sme boli traja. Ja, jedno dievča a chalan. Bol to Portugalec. Neviem ako inak to mám nazvať, ale to je proste život. Inokedy by som Portugalca mohol hľadať ako ihlu v kope sena. A práve deň potom ako Ronaldo zariadil výhru Realu Madrid v Lige majstrov, tak jedného stretnem. Chvíľu sme podebatovali a keď prišiel čas ísť na autobus, tak sme sa rozlúčili. Odkráčal som na zastávku a nechal sa odviezť na autobusovú stanicu, odkiaľ mi mal ísť spoj do Viedne.

Mal som ešte čas, tak som z ruksaka vytiahol svoje raňajky. Paštétu a pečivo, všetko poctivo donesené z domu. A tak som to tam pučil do seba a čakal na autobus regiojet. Dojedol som a vtedy dorazil autobus. Pomaly som sa k nemu presunul. Boli tam aj iní ľudia, tak som sa nemusel ponáhľať. Postavil som sa do radu a čakal kým nás stewardka pustí do autobusu. Začalo mi byť podozrivé, prečo všetci vyťahujú mobilné telefóny alebo držia v rukách kúsok papiera. A každý z nich to ukazoval tej stewardke. Vyzerá to tak, že budem potrebovať číslo svojho lístka. Ale to nemám odpísané, ani vytlačený lístok. Doteraz som cestoval len žltými vlakmi a tam som to nepotreboval. Stačí mi vedieť svoje sedadlo a oni ma majú v systéme, tak vedia, že tam mám sedieť. Keď som sa dostal na radu tak som jej oznámil číslo svojej sedačky. To jej nestačilo, chcela vidieť lístok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Neviem svoje číslo lístku, neodpísal som si to. Ale viem sedadlo, veď to musíte mať v systéme,“ hovorím jej.

„Tak si to pozrite v e-maile,“ odpovedala mi ona.

„Slečna, ale ja nemám taký telefón,“ trochu som ju zaklincoval.

Pozrela na mňa, prekrútila očami. S výrazom ( panebože, aj moja babka má dotykový mobil), mi oznámila toto: „Tak choďte dnu, pripojte sa na obrazovke na vašej sedačke a nájdite mi to číslo.“

Spravil som to presne podľa tohto návodu. Zavolal som ju ku sebe a ukázal jej mail o potvrdení rezervácie aj s číslom elektronického lístka. Už bola spokojná, aj sa usmiala. Ja som jej to vravel, že sedím na sedadle číslo 11.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo Viedni som vystúpil na autobusovom termináli vedľa futbalového štadióna Ernsta Happela. Tam ma už čakal bicykel. Všetky náležitosti som si vybavil ešte z domu. Zaregistroval som sa na stránke citybikewien.at, kde som zadal číslo svojej bankomatovej karty. Pri registrácii sa platí poplatok 1 euro, prvá hodina jazdenia je zdarma. Podrobnejšie informácie sú na stránke. Keď som to rozprával kamarátovi, tak mi povedal, že on by sa bál, že mu z karty stiahnu peniaze. Asi sa mu často stáva, že sa niekde zaregistruje a miznú mu peniaze z účtu. Ale ja som sa nezľakol a keď som bol na mieste činu, tak som do terminálu zadal svoje heslo a vybral som si bicykel podľa čísla. Zámok sa odomkol, ja som pristúpil ku stojanu a vytiahol ho von. Do predného košíka som si uložil batoh a mohol som vyraziť za krásami Viedne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na tomto som jazdil.
Na tomto som jazdil. (zdroj: M.CH.)

V minulosti som tu už raz bol na školskom výlete. Vtedy sme navštívili zámok Schönbrunn, Dóm svätého Štefana a Práter. Takže teraz som mal takýto plán. Vyhnúť sa týmto trom objektom a vidieť niečo nové. Chcel som vidieť zámok Hofburg, niekdajšiu rezidenciu Habsburgovcov a ako druhé som chcel vidieť palác Belvedér. Belvedér je barokový palácový komplex, postavený princom Eugenom Savojským juhovýchodne od centra mesta. A ešte som rozmýšľal aj nad návštevou viedenskej Zoo, ktorá patrí k najstarším a najlepším zoologickým záhradám v Európe. Lenže na to by som potreboval viacej času, takže niekedy v budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyštartoval som na svojom novom bicykli. Smerom, kde by mohlo byť centrum. Mapu som samozrejme nemal. Ako prvú viedenskú zaujímavosť som zbadal zábavný park Práter. Tak som šliapal okolo neho a spomínal na roky dávno minulé, keď som sa s ostatnými deťmi odhodlal ísť do ruského kola. Ale ten výhľad stál za to. Prešiel som popri ňom a pokračoval v jazde. Riadil som sa smerovacími tabuľami.

Ruské kolo v zábavnom parku Práter
Ruské kolo v zábavnom parku Práter (zdroj: M.CH.)

Skúšal som nájsť buď Hofburg alebo Belvedér a nezáležalo mi v akom poradí ich uvidím. Cítil som, že som už blízko. Tak som sa spýtal miestneho obyvateľa na cestu. Ten ma navigoval. Hore ulicou, doprava, zase hore ulicou, doľava a budeš tam. Tak som išiel tak ako mi povedal a nebol som tam. Ešte som skúsil iného osloviť iného Viedenčana a ten mi tiež povedal ako mám ísť. Ale opäť som kdesi urobil chybu. Tak som sa rozhodol vrátiť po vlastných stopách. A konečne som na niečo natrafil. Dóm svätého Štefana. Číslo jedna v mojom zozname turistických zaujímavostí, ktorým som sa chcel vyhnúť. Čas bol už pokročilý, zhodnotil som, že na dnes to s hľadaním pamiatok zabalím. Tak som bicykel odložil do stojana a išiel som sa poprechádzať po okolí. Stojanov na odloženie požičaných bicyklov je relatívne dosť. Môžete si ho odložiť, poprechádzať sa a keď natrafíte na iný stojan, jednoducho si odtiaľ vyberiete iný dvojkolesový stroj a pokračujete v jazde na ňom. Dôležité je uistiť sa, že ste ho tam dali poriadne, aby ho systém opäť uzamkol a zaevidoval vrátenie.

Bol čas obeda. Tak som si našiel reštauráciu, kde si pochutnám na niečom dobrom. Objednal som si rezeň , keď už som v tej Viedni, tak si dám niečo lokálne. Niečo, čo doma len tak nemáme. K tomu minerálka na osvieženie, bol horúci májový deň, teplota šplhala k 30-tim stupňom. A keď som ten rezeň zjedol, zistil som, že medzi viedenským a slovenským domácim rezňom veľký rozdiel nie je. Akurát v cene.

Dóm sv. Štefana
Dóm sv. Štefana (zdroj: M.CH.)

Nafotil som si Stephansdom, domov kúpil prezenty v podobe Mozartových sladkostí (nezdá sa mi, žeby bol Mozart cukrár, ale možno to len ja mám zlé informácie) a pobral som sa k stojanom s bicyklami. Tam ma oslovila jedna mladá Španielka. Mala problémy s požičaním bicykla. Myslím, že nemala zaregistrovanú kartu, ale s tým som jej nevedel pomôcť, tak sme sa rozlúčili a ja som pokračoval vo svojej jazde po Viedni. Teraz som už mal pred sebou len jediný cieľ. Vrátiť sa na autobusovú stanicu a dostať sa do Bratislavy. Intuitívne som sa vracal späť. Na jednej odbočke predo mňa vybehli dvaja cyklisti. Chalan a jeho priateľka. Vyzerali, že sú domáci a vyznajú sa tu. Tak som sa zaradil do pelotónu a nasledoval ich. Vošli sme do parku. Na tráve posedávali ľudia. Páriky, rodiny s deťmi alebo osamelí ľudia. Vychutnávali si krásnu nedeľu. Po čase dvojica, ktorá išla predo mnou odbočila na trávu a zosadli z bicyklov. Aj oni idú relaxovať. Mňa na piknik nepozvali, tak som pokračoval v ceste sám. Napadlo ma, či to bol rozumný nápad ich nasledovať na verím-boha a nechať sa zatiahnuť do nejakého parku

Na križovatke ciest v parku bol smerovník a pri ňom oddychoval starší cyklista. Tak som sa pri ňom zastavil a spýtal som sa ho, ktorým smerom sa dostanem ku autobusovej stanici. Tomu príliš nechápal, lebo nevedel po anglicky. Ale keď som spomenul štadión Ernsta Happela, tak mi rukou ukázal smer. Však presne tam som aj smeroval. Poďakoval som sa a pokračoval v jazde na mojom tátošovi.

Po pár minútach som začal spoznávať okolie. Išiel som tade pred pár hodinami. Dobre je, na stanicu trafím ako nič. A tak aj bolo. Bicykel som vrátil do stojanu, zistil som že mám ešte polhodinu času. Tak som si v miestnom stánku s občerstvením kúpil niečo na osvieženie a posedel som si na futbalovej lopte, ktoré sú rozmiestnené v okolí štadióna.

Tu som loptil a čakal na autobus.
Tu som loptil a čakal na autobus. (zdroj: M.CH.)

Výlet na bicykli po Viedni hodnotím pozitívne, síce som nevidel nič čo som pôvodne zamýšľal, ale videl som toho strašne veľa. Určite môžem takýto typ spoznávania len odporučiť. Môžete si prejsť časť trasy na bicykli, pri pamiatkach ho odložíte, poobzeráte si to a neskôr môžete pokračovať ku inému bodu Vášho záujmu. Flexibilnejšie ako verejná doprava. A pokiaľ máte radi bicyklovanie tak si to určite vychutnáte.

Tip na záver: Ak chcete vidieť niečo konkrétne a nielen sa bicyklovať po Viedni, tak odporúčam používať mapy.

Maroš Chmúrny

Maroš Chmúrny

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu