Sicílske historky I.

Autor: Maroš Chmúrny | 9.4.2017 o 9:43 | Karma článku: 5,72 | Prečítané:  522x

Ráno sa zobudím na zvuk padajúcich dažďových kvapiek. Je po plánoch. Tak sa váľam v posteli. O hodinu neskôr, vstanem. Mám nový plán. Idem do obchodu, kúpim niečo na raňajky a suroviny na obed. Dnes sa bude variť. Buď s tebou.....

vybabre počasie alebo ty vybabreš s ním. Nedám sa len tak ľahko. Vrátim sa späť, najem sa a chvíľu sa len tak motám po apartmáne. Sú tu štyri izby, jedna spoločenská miestnosť, zdieľaná kúpeľňa a zdieľaná kuchyňa. V jednej izbe žije žena trvalo, ostatné tri sú na prenájom pre turistov. Ona si varí obed. Spýtam sa, či potrebuje pomôcť. Očistím jej mrkvu a cibuľu. Varí šošovicu na sicílsky spôsob. Všetko je už v hrnci, priestor mám ja. Ona odchádza učiť sa na skúšky. Ja mám v pláne penne s paradajkovou omáčkou. Nič zložité, hlavne, aby som sa najedol. Po dohodnutom čase vypínam polievku a dávam ju bokom. Mám problém. Zabudol som si kúpiť cesnak. Idem klopať na jej izbu a pýtam sa, či môžem použiť cesnak, ktorý som videl v kuchyni. Môžem, tak už nemám problém.

Všetko je hotové. Nedá mi to a idem klopať znova. Pozývam ju na obed. Za pár minút prichádza. Ona dá mne a ja jej. Obaja máme komplet obed. Ani sme to neplánovali. Rozprávame sa o živote na Sicílii. Ponúkne ma kávou. Prvýkrát v živote pijem poriadne talianske presso. Ja nie som veľký kávičkár. Má to silu. Ona sa ospravedlní a odchádza sa učiť. Vidím, že vonku už vyšlo slnko, tak idem na prechádzku do mesta.

Prechádzam sa uličkami Trapani a v jednej zmrzlinárni si dávam granitu. Odporučila mi to moja spolubývajúca. Príliš mi to neberie. Obyčajná zmrzlina je lepšia. Naspäť sa vraciam popri pláži. Mestská pláž v Trapani nie je moc vábivá. A po daždi tu je takmer prázdno. More je rozbúrené. Nakoniec idem aj ku vode. Sadnem si na koniec móla. Tri metra odo mňa, na druhom okraji sedí miestny dôchodca. Po chvíli vojde do vody po kolená a vráti sa späť. Ešte som nebol v mori, tak idem vyskúšať aj ja. Idem tiež iba po kolená, aby som nemal mokré krátke nohavice. Vrátim sa späť na svoje miestečko.

A tak si tam sedíme, lebo nemáme nič lepšie na práci. Obaja máme čas. Pozerám, ako sa vlny lámu na skalách. Čakám, kým mi oschnú nohy, aby som si z nich mohol poometať piesok. Keď príde ten čas, začnem si piesok ometať.  Zhruba v rovnakej chvíli sa začne čistiť aj spolu sediaci. Ale on sa umýva vodou, ktorú mal pripravenú v dvojlitrovej fľaši. Pozriem na neho. On pozrie na mňa. Hodnotíme techniku toho druhého. Starý pán sa umyje a prihovorí sa mi. A ani nerozprával po anglicky. Nebolo potrebné. Pozriem sa na neho. V ruke drží fľašu a podáva mi ju. Beriem si ju od neho. Nechal mi ešte polovicu fľašky. Poďakujem sa a poumývam si nohy. Keď oschnú, zoberiem fľašu, rozlúčim sa so starým pánom a odchádzam z pláže. Plastovú fľašu hodím do smetného koša.

Moja duša je šťastná. Človek, s ktorým som za celý čas takmer neprehovoril, mi nechal niečo, čo mohol mať len pre seba. Ale on sa rozdelil. Lebo mal navyše. Lebo mohol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.


Už ste čítali?