Ako som topánky kupoval

Autor: Maroš Chmúrny | 16.3.2017 o 11:18 | (upravené 22.3.2017 o 11:54) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1835x

Začína jar a ja zatiaľ stále nemám tenisky. Od ochladenia v novembri som stále chodil v zimných topánkach, a moje staré tenisky sú už nepoužiteľné. Rozhodnem sa, že nastal čas aby som si nejaké kúpil. Preto sa po 12- hodinovej ...

šichte v práci zastavujem v nákupnom centre. Nabehnem do prvého športového obchodu, kde rád nakupujem. Avšak ani po dôkladnom prejdení všetkých regálov s topánkami nenachádzam nič podľa mojich predstáv. Tak sa vyberiem do druhého obchodu.

V tej chvíli je tam viac predavačiek ako zákazníkov. Jedna z nich pristúpi ku mne a spýta sa či potrebujem poradiť. Nepotrebujem, zatiaľ sa len rozhliadam. Moc sa mi nedarí, nemôžem nájsť nič podľa mojich predstáv. Pre spresnenie nehľadám nič extra drahé ani príliš nápadné. Práve naopak. Takisto potrebujem tenisky na tenis, takže si vyberiem niečo z tohto typu. Po chvíli za mnou príde predavačka. Iná ako prvýkrát. Poprosím ju aby mi našla číslo 41 z modelu ktorý držím v ruke. Za chvíľu sa vráti zo skladu a v ruke nesie krabicu. Vyzujem si svoju zimnú topánku, obujem sa a už v tej chvíli cítim že sú mi tesné.

„Máte aj 42 ?“ pýtam sa

„Nie, bohužiaľ. Tie sa už vypredali“ odpovedá mladá slečna.

Ukážem na ďalší model a pre istotu si hneď pýtam 42. Zbalí topánku do krabice a odnesie späť do skladu. Sedím na sedačke, bez ľavej topánky a čakám. Po chvíli slečna vyjde von zo skladu, prejde cez predajňu a vracia sa späť. S rebríkom v rukách. Pousmejem sa. Vyjde von a podá mi krabicu. V tej chvíli ma napadne taká myšlienka.Tak som ju skúsil aplikovať do praxe.

„Teraz sa nahneváte, keď si ich nekúpim?“ pýtam sa s úsmevom

„Nie, stávajú sa aj horšie veci“ odpovedá tiež s úsmevom.

„Určite si dnes chcem nejaké kúpiť, len si musím rozmyslieť ktoré“ ubezpečujem ju

„Dobre máte čas“

„Pred pár dňami som sa vrátil z Thajska a Dubaja tak som ešte nemal ani čas chodiť po nákupoch. A moje staré tenisky sa už rozpadli. To je vlastne dôvod prečo chodím ešte v zimných.“

Usmeje sa. Tieto mi sedia. Ale moje oči ešte stále blúdia po vystavených kusoch. Slečna mi ukazuje ktoré modely sú ešte v tejto veľkosti.

„Môžete mi doniesť tieto“ ukazujem jej

„Ale nemusíte nasilu. To ja Vám len tak ukazujem“ odpovedá ona

„Nie to je v poriadku. V Thajsku aj Dubaji to bolo oveľa horšie. Vy sa na nich nechytáte. Oni by ma presvedčili, že ružové tenisky s obrázkom Hello Kitty sú najnovšia pánska móda“ rozprávam jej

„Tak s nimi sa naozaj nemôžem porovnávať. A ja nepresviedčam takto ľudí, ani ja to nemám rada“ usmieva sa

„Tieto tu môžete nechať, pozdávajú sa mi“ hovorím jej

„Nemôžeme doniesť dva páry naraz, bohužiaľ“ odpovedá mi

Berie topánky do skladu a za chvíľu je späť s novým modelom. Vyskúšam, ale necítim sa v nich pohodlne tak ich vraciam do balenia.

„Boli nepohodlné. Ešte mi môžete doniesť  tieto ?“ skúšam jej trpezlivosť

„Jasné, v poriadku“ 

Vidno na nej, že jej to moc nevadí. Vracia sa s ďalším párom. Obúvam si ich a som spokojný. Sú o čosi ťažšie ako tie ktoré sa mi páčili najviac. Aj drahšie, ale len o 5 eur.

„Sedia mi aj tieto a aj tie predtým boli dobré. Len škoda, že mi ich nemôžete doniesť porovnať s týmito“

„Ale no mohla by som. Počkajte chvíľu“ usmeje sa a odchádza do skladu.

Donesie mi krabicu, ja si vyskúšam oba modely a už som rozhodnutý beriem ten čo mi sadol prvý na moju vyberavú nohu. Odchádzame k pokladni. Predavačka nahadzuje tovar do pokladne, ja si zatiaľ vyberám peňaženku z vrecka. Vidím tam zopár thajských bahtov.

V akej mene to môžem zaplatiť ?“ pýtam sa veselo

„V tej našej by bolo najlepšie“ usmieva sa predavačka

Tým pádom platím kartou. Odmietam igelitku, dostávam krabicu do ruky a s poďakovaním za vzornú starostlivosť o zákazníka odchádzam z obchodu. Obzerám si bloček, či mi tam nenechala kontakt. Nenechala.

Ak ste to dočítali až sem tak sa teraz pýtate prečo Vám tu píšem o mojom neúspešnom pokuse zbaliť predavačku ? Nie vôbec nešlo o to niekoho zbaliť. Len som si pomyslel, že keď sa s ňou prehodím pár slov, tak aj to nakupovanie bude príjemnejšie. Prelomíme ľady a atmosféra nebude taká napätá ( Ako že ja som tu nasilu, zarábam málo peňazí a ty si už konečne niečo kúp a neotravuj ma ) Keď pôjdem večer spať tak si spomeniem na túto časť svojho dňa ako na niečo príjemné. Pravdepodobne aj ona. A o to tu išlo. Aj my Slováci vieme byť usmievaví, milí a nápomocní tak ako ľudia v juhovýchodnej Ázii alebo iných častiach našej krásnej planéty. Len musíme chcieť. A nie je nič jednoduchšie ako začať od seba. Ak chceme,aby sa ľudia ku nám správali priateľsky, musíme sa tak najprv začať správať my.

 

 

Epilóg:                 O 2 dni neskôr

Nedeľa poobede. Ideme hrať bedminton. Čakám v aute na kamaráta. Okolo môjho auta prejde známe dievča.  Áno je to tá predavačka. Nové tenisky mám práve na nohách. V tej chvíli sa blíži ku autu aj kamarát. Vystupujem von.

„Poznáš to dievča ?“ pýtam sa

„Prečo?“ protiotázka

Dievča sa blíži ku vchodu do paneláku.

„Pred dvoma dňami mi predala tieto topánky“ hovorím a ukazujem na nohy

„Nie nepoznám. Ona býva v inom vchode“ odpovedá mi

„Dobre, tak poďme na ten bedminton“ nastupujeme do auta a odchádzame.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

SVET

Ľudia utekali v panike. Ako vyzerala situácia v Barcelone (fotogaléria)

Polícia potvrdila, že išlo o teroristický útok.


Už ste čítali?